BRATISLAVA.Venuje sa neurobiológii a pracovala aj na prestížnej výskumnej klinike Mayo Clinic v USA. Z Floridy sa však vrátila naspäť na Slovensko a vlastných pipiet na výskum sa dočkala až rok a pol po získaní grantu. DOMINIKA FRIČOVÁ je vedkyňou na svetovej úrovni a pracuje na výskume liečby Parkinsonovej choroby.
Dominika Fričová
- vyštudovala medicínu a biochémiu na Univerzite Komenského v Bratislave,
- v roku 2020 sa stala víťazkou L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede v kategórii Vedkyňa od 36 do 45 rokov,
- vo voľnom čase sa venuje hudbe,
- v roku 2019 vydala svoj prvý album O poliach a snehu.
Pipety ste dostali až po roku a pol. Ako sa to môže stať? Veď to je predsa úplne základná vec, nie?
Áno, je to základná vec. Aby som bola úplne úprimná, na Slovensko som sa vracala s tým, že som nemala zabezpečené financovanie vedy, čo je, samozrejme, základný predpoklad, aby sa veda dala vôbec nejakým spôsobom robiť. Rozhodla som sa však vrátiť a skúsiť to aj napriek tomu.
Chcem ukázať, že podpora sa dá získať aj vtedy, keď je už človek tu a popritom poukazovať na jednotlivé problémy, ktoré navrátilec pri tom má.
Prvý rok po návrate som urgentnú potrebu pipiet až tak veľmi nepociťovala, pretože som sa venovala písaniu grantov a najmä zháňaniu peňazí. Medzičasom mi však začali chodiť študentky a pipety sme si požičiavali z vedľajších labákov. Až keď som získala slovenský grant, za ktorý som veľmi vďačná, otvorila sa možnosť kúpiť si pipety a konečne už mám svoje vlastné.
Juraj Hipš v súvislosti s vaším príbehom povedal, že špičkoví vedci nám utečú do zahraničia a Slovensku budú stále vládnuť tí, ktorí si ukradli tituly v Skalici, keďže oni pipety nikdy potrebovať nebudú. Súhlasíte, že aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo kvalitní vedci a vedkyne zo Slovenska idú radšej do zahraničia?
