BRATISLAVA. "Príliš silná úloha senátov je jedným z brzdiacich elementov rozvoja kvality," hovorí štátny tajomník ministerstva školstva ĽUDOVÍT PAULIS o potrebe vysokoškolskej reformy.
Aj po roku vyjednávaní sú s návrhom reformy akademici nespokojní, hovoria o politizácii vysokého školstva či o rušení akademickej samosprávy a hrozia štrajkom.
Paulis v rozhovore vysvetľuje, že je pripravený námietky škôl zapracovať tak, že budú mať problém ďalej odôvodňovať svoj nesúhlas. Hovorí aj o konkrétnych ústupkoch, dôvodoch reformy či o tom, ako prebiehali diskusie v pracovnej skupine.
Odpor proti vašej reforme je veľký. Pokúsite sa ju presadiť aj vtedy, keď nebudete mať podporu vysokých škôl?
Každá reforma vyvolá istý odpor, pretože meníte zaužívaný systém. Je to prirodzené. Ale nemyslím si, že ten odpor je naozaj veľký, na podporu reformy vysokého školstva sa ozýva veľmi veľa odborníkov alebo ľudí z praxe.
Myslím si, že vieme zapracovať pripomienky vysokých škôl k sporným bodom takým spôsobom, že budú mať problém ich ďalej odôvodňovať.

Zvonka to vyzerá tak, že nejde len o kozmetické veci, ale o úplne rozdielne pohľady na riadenie vysokých škôl. S vysokými školami ste sa viac ako pol roka stretávali v pracovnej skupine, ale nepodarilo sa vám priblížiť v názoroch.
Myslím, že vo veľkej časti návrhov sme zhodu našli.
Najväčšie výhrady sú v tom, že ide o politizáciu, a to nie je pravda. Ide najmä o voľbu rektora. V aktuálnom návrhu by rektora volil akademický senát spolu so správnou radou. Členovia nominovaní ministerstvom by pri voľbe rektora mali mať len desať percent hlasov. Tu nie je možná politizácia ani zneužitie postavenia správnej rady.
Tá druhá výhrada je, že niekto bude môcť manipulovať s majetkom vysokých škôl, čo tiež nie je pravda. Už dnes správna rada schvaľuje rozpočet a nakladanie s majetkom. Nemôže konať sama, koná iba na návrh rektora.
K obsahu reformy sa ešte vrátime. Keď ste predkladali zákon do medzirezortného pripomienkového konania, nemali ste ho predbežne schválený v pracovnej skupine?