Rok 1991. Druhý porevolučný rok priniesol veľa zmien. No mnohé problémy v krajine zdevastovanej po totalite zostali nedoriešené. Týkali sa aj životného prostredia.
Ešte za komunizmu prišli na Slovensku s otvorenou kritikou režimu práve ochranári, ktorí v iniciatíve Bratislava/nahlas upozornili na zničené biotopy, otrávenú pôdu, nedýchateľný vzduch i zdevastované centrum slovenskej metropoly.
Jedným z nich bol aj MIKULÁŠ HUBA, v porevolučnom čase poslanec národnej rady a zároveň predseda Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK).
V rozhovore s úsmevom hovorí, že Nežná revolúcia bola posledná veľká ochranárska akcia, po nej sa mnohí angažovaní ochranári dostali do dôležitých funkcií a príroda išla bokom.
Na akú prvú protiprírodnú kauzu po páde komunizmu si spomínate?
Na aféru Tatragate. Boli za tým niektorí americkí Slováci a ich slovenskí kumpáni. Už v januári 1990 sa dal vymenovať za čestného poradcu slovenskej vlády jeden z nich, istý Michal Sumichrast, a v lete vznikla americká 'garážová' akciovka TMC.
V pláne mali s podporou slovenskej vlády budovať hotely, lanovky, zjazdovky, golfové ihriská a dokonca aj umelé jaskyne priamo pri hoteloch, aby sa solventní návštevníci nemuseli unúvať do tých skutočných.

V septembri 1990 preto odletela vládna delegácia do USA. Na schodíkoch do lietadla podpisovali jej členovia predbežné zmluvy, hoci pri slabej znalosti angličtiny ani poriadne nevedeli, čo podpisujú.
Ako sa skončil tento americký sen?
Pod tlakom Strany zelených, ochranárov a novinárov vznikla parlamentná vyšetrovacia komisia, ktorá odporučila vláde, aby v tejto pochybnej aktivite nepokračovala.