"Rád by som apeloval na mladých ľudí, ktorí nepoznajú našu povojnovú históriu, aby sa zaujímali o to, čo sa stalo a čomu by sa malo zabrániť. Aby sa mali lepšie, ako sme sa mali my," znel jasný odkaz Jana Prokopa, slovenského letca z 2. svetovej vojny.
Mal len 20 rokov, keď v roku 1943 nastúpil do leteckej školy v Banskej Bystrici, absolvoval výcvik v protileteckej guľometnej obrane a narukoval do slovenskej armády. V druhej polovici 2. svetovej vojny bol vek už len číslo, väčšina vojakov bola sotva plnoletá. Jan Prokop spomína na tieto roky ako na obdobie obrovskej neslobody, útlaku a strachu.
"Čo sa týka slovenskej armády, to boli všetko hlinkovci, ktorí stáli na strane pro-nemecky orientovaného prezidenta. Bolo to hrozné, ťažko mohol niekto niečo urobiť. Ak sa aj o niečo pokúsil, vzali ho, zavreli, mnoho ráz aj zastrelili."

Spomienky zo zákopov mu zostali dodnes
Po vypuknutí SNP sa jednotka Jana Prokopa bez váhania pridala k povstalcom. Obzvlášť silno spomína na deň, keď počas jednej z bojových operácií utrpel vážne zranenie hlavy.