Rok pred pádom komunizmu emigroval a udalosti novembra 1989 videl v belgickej televízii.
Keď sa vrátil, jeho pieseň Majakovskému bola jedným zo symbolov Nežnej revolúcie. Odvtedy sa spája s pádom totality a porevolučným obdobím.
Dva roky po novembri 1989, keď domácu hudbu prevalcovala konečne dostupná tá zo Západu, hudobník ROBO GRIGOROV vydával nové albumy a squattoval, aby ochránil budovy pred developermi.
"Nekvalita síce nikdy nezvíťazí, ale určite viac hučí z každého rohu. A opäť to neplatí iba pre hudbu. Hudba nie je oddelená od ostatnej kultúry Berlínskym múrom," hovorí v rozhovore o svojej pred- i porevolučnej situácii v hudbe, kultúre a spoločnosti.
Aký je to pocit zložiť pieseň, ktorá si žije ďalej svojím životom a stane sa jedným zo symbolov revolúcie?
Pre mňa je v prvom rade pamiatka na obdobie, keď sme s Kamilom Peterajom preberali ruských rebelujúcich básnikov. Okudžavu, Vysockého a podobne. Nemali sme vtedy ani potuchy, že Pocta Majakovskému sa raz spojí s revolúciou.

Že by ju niekedy hrali v rádiách, by sa tiež vtedy javilo ako sci-fi. Poznali ju iba ľudia, ktorí chodili na naše koncerty. Neskôr ju zatrhli hrať už aj tam. Keby neprišla revolúcia, boli by ju časom úplne zatopili.
Vážim si tú pesničku, ale nie preto, že sa stala známou. Za to, že to všetko vydržala a neporazili ju.
Skladba Majakovskému vyšla v roku 1988 na platni Nohy. Jej text je veľmi symbolický a mnohovýznamový. Zažili ste problémy s cenzúrou?