Najväčšou ekologickou aférou roku 1991 bolo Gabčíkovo. Vtedajšia vláda v júli schválila dokončenie výstavby vodného diela, ktorá bola predtým pozastavená. V novembri sa rozbehli stavebné práce.
Idea priehrady sa začala konkretizovať už v stalinskej ére, počas normalizácie sa podpísala dohoda medzi Československom a Maďarskom, to však napokon od výstavby odstúpilo.
"U nás sa pomerne málo vie o tom, že maďarská strana odmietla takýto brutálny zásah do prostredia už počas komunizmu. Na masových demonštráciách protestovali proti nemu desaťtisíce ľudí a bola to jedna z vecí, ktorá prispela k pádu komunistického režimu v Maďarsku," približuje situáciu ochranár Mikuláš Huba.
Na slovenskej strane upozorňovali na environmentálne dôsledky ochranári aj vedci, po páde komunizmu sa však projekt znova oživil a začalo sa stavať.
"Realizácia megalomanských projektov nie je iba záležitosťou totalitných režimov," podotýka ochranárka Ľubica Trubíniová, ktorá sa takisto angažovala v kauze a hovorí, že za realizáciou projektu stáli ekonomické, ale aj nacionalistické dôvody.
Mikuláš Huba: Nežná revolúcia bola naša posledná veľká ochranárska akcia Čítajte "Zainteresovaní vedúci činitelia na Slovensku zneužili vtedajšiu turbulentnú politickú situáciu po novembri 1989 a v propagandistickej kampani s pomocou silnej protimaďarskej a antiochranárskej demagógie masírovali verejnú mienku."
