BRATISLAVA. Smer-SD predložil do Národnej rady (NR) SR návrh uznesenia. Jeho prijatím by mal parlament zaviazať Ústavný súd SR, aby "v záujme predchádzania konfliktom a právnej istoty a stability bez ďalších prieťahov rozhodol o podaní generálneho prokurátora SR z 18. marca 2021, ako aj o ďalších obdobných podaniach".
Podpredseda snemovne a Smeru Juraj Blanár dodal, že okrem vedenia prokuratúry sa na Ústavný súd pre pandemické opatrenia obrátili aj poslanci Smeru.
Podotkol, že rozhodnutie súdu by mohlo prispieť aj k zmierňovaniu napätia, keďže občania často nesúhlasia s opatreniami vydanými len na základe vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR.
"Vy máte najväčšiu ťarchu za prijímanie opatrení, a potom aj za spätnú väzbu, ktorú dostávate od občanov SR. A tá spätná väzba od občanov SR je veľmi zlá," prihovoril sa vládnej koalícii.
Obmedzovanie práv vyhláškami
Kritizoval spôsob komunikácie predstaviteľov vlády o prijímaných opatreniach počas pandémie.
Poukázal aj na situáciu v spoločnosti a na napätie medzi občanmi, ktorí sa obávajú porušovania práva. "Zhodneme sa na tom, že nejaká autorita tu musí byť," povedal s tým, že v oblasti dodržiavania zákonnosti a ústavnosti by to mal byť práve Ústavný súd.
Ten by mal podľa neho rozhodnúť, či je možné obmedzovať ľudské práva len na základe vyhlášok.
Blanár hovorí o potrebe rýchleho rozhodnutia najmä v takýchto závažných situáciách. Stanovisko ÚS budú podľa neho všetci rešpektovať.
Okrem toho Blanár kritizoval, že k aktuálne prerokovávanému vládnemu návrhu zmien súvisiacich s pandémiou nemajú poslanci konkrétne vyhlášky, ktoré by prípadné opatrenia zavádzali. Hovorí o možnom porušení rokovacieho poriadku.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková to tak nevidí. Vysvetlila, že prerokovávaná právna úprava vytvára priestor na rozhodnutie vlády a prijatie vyhlášky, ktorá bude opatrenia upravovať.
"Ak by vláda došla k záveru, že zatiaľ taká situácia nie je, tak možno k tomu rozhodnutiu ani nepríde," povedala.
V súvislosti s Ústavným súdom súhlasí s Blanárom, že táto inštitúcia je kľúčovou a dôležitou. Poukázala na to, že tento súd už mohol zasiahnuť v súvislosti s opatreniami, no neurobil to. Považuje ale za legitímne právo poslancov, aby sa na Ústavný súd obrátili.
"Ten sa tým určite bude zaoberať so všetkými možnosťami, ktoré má," doplnila Kolíková.
Pozmeňovacie návrhy
Pozmeňujúce návrhy k vládnej novele predložili aj ďalší dvaja poslanci Monika Kavecká (OĽANO) a Miloš Svrček (Sme rodina). Urobili tak počas diskusie v pléne. V rokovacej sále počas toho sedelo menej než 20 zo 150 členov zákonodarného zboru.
Kaveckej pozmeňujúci návrh má upraviť výšku sumy úrazového príplatku zdravotníkov tak, aby zodpovedala právnemu stavu mimo krízovej situácie.
"Je to hlavne pre exponovanú skupinu ľudí, ktorí prichádzajú do styku s pacientmi, ktorí trpia ochorením COVID-19, sú to teda hlavne zdravotníci," uviedla.
Svrček priblížil, že jeho návrh by mal časovo obmedziť platnosť obmedzení zamestnancov na základe očkovania, potvrdenia o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo o negatívnom teste. Navrhuje, aby platili len do 1. mája 2022.
Podčiarkol pritom, že opatrenia sa týkajú len pandémie, a preto by mala byť riadne ohraničená ich platnosť. Okrem toho chce ustanoviť, aby vláda upravila podmienky zabezpečenia bezplatného dodania testov. Podčiarkol, že toto bremeno nemožno nechať len na zamestnávateľov.
