Manifestácie spojené so vznikom totalitného vojnového režimu 14. marca nabrali v roku 1991 mimoriadne vulgárny a agresívny ráz. Pri ich organizovaní sa striedali Slovenská národná strana, Matica slovenská a Slovenská národná jednota Stanislava Pánisa.
Na demonštráciách hovoril predseda matičiarov Jozef Markuš, Ján Cuper aj viacerí poslanci SNS, zúčastnili sa ich aj členovia prezidentskej kancelárie či asociácie slovenských vojakov.
Vznikali spolky ako Slovenská ľudová strana, ktorá sa vyhlasovala za nástupníčku Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Tisova spoločnosť, dokonca Hlinkova mládež, Nová garda a Národný front oslobodenia, ktorý hrozil atentátmi politikom z VPN.
Agresívne a organizované
Organizátori síce demonštrácie označovali za spontánne, no tie vykazovali znaky organizovania, premyslený bol zvoz prívržencov z celého Slovenska.

Už na začiatku marca sa po Bratislave šírili protižidovské letáky, ktoré obsahovali konšpirácie o svetovládnom sprisahaní. Spolu s ľudáckymi pamätníkmi a nedávnymi komunistami sa na nich začali zjavovať prví neonacistickí skinheadi.
Nechýbali ani gardistické uniformy a vystúpila aj terchovská ľudová muzika.