Krásny víkend! O pár dní si pripomenieme revolúciu a my sme pre vás pripravili spomienkový špeciál o tom, ako sa dva roky po nej pomaly rozplývali jej ideály. Na Tatragate aj Gabčíkovo spomína ochranár Mikuláš Huba, na vzostup nacionalizmu pankáč a sociológ Matúš Ritomský, na zmeny v hudbe Robo Grigorov. A v marazme malej privatizácie sa zaskvie poctivý podnikateľský príbeh Mäspomy.
Historická revue: Ak si počas víkendu kúpite tlačené vydanie denníka SME, nájdete v ňom vložený magazín Historická revue. V novembrovom čísle magazínu sa pozriete na jednu z najskloňovanejších postáv našej modernej histórie – na Alexandra Dubčeka. Presuniete sa tiež na jedno z najväčších stavenísk na svete, do Moskvy v 30. rokoch 20. storočia.
Robo Grigorov: Dnes môžete nahrávať bez cenzúry, ale za podmienok o storočie dozadu
Robo Grigorov emigroval rok pred pádom komunizmu v roku 1991 mal už vydané štyri nové platne. (zdroj: Archív R. G.)„ V Bratislave sme mali pred rokom 1989 dve nahrávacie štúdiá SSL, dodnes sú to najlepšie štúdiá na svete, niečo ako rolls royce medzi štúdiami. V nich pracovala partia zvukárov a technikov, ktorí sa dokonca chodili učiť do Londýna. Dnes, toľko rokov po revolúcii, môžete síce nahrávať albumy bez cenzúry, ale za podmienok, ktoré vyzerajú ako pred storočím. Tento jav sa odohral v umení celkovo," hovorí hudobník Robo Grigorov.
Hoci dnes len veľmi nerád dáva médiám rozhovory, reportérovi Petrovi Gettingovi sa ho podarilo presvedčiť zaujímavou témou 1991: dva roky po. A tak sa rozprávali nielen o tom, aké to bolo robiť hudbu za socíku, prečo emigroval a prečo sa vrátil v momente, keď domácu hudbu valcovala dostupná svetová produkcia, ale aj o tom, že ako squatter zachránil budovu pred developermi.
Aká hudba znela éterom pred revolúciou a v roku 1991, to porovnávala historička Júlia Čížová.
Čo znelo v éteri v roku 1991 si môžete vypočuť tu a čo znelo v roku 1989 (v týždňoch pred Nežnou revolúciou) si môžete vypočuť tu.
Dnes má 250 zamestnancov, v roku 1991 bol rád, že má 250 korún
Od otca Jána Kolesára staršieho dnes preberá žezlo jeho syn Ján Kolesár mladší. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)V roku 1991 sa spustila malá privatizácia, ktorá mala navrátiť malé štátne podniky do rúk ľudí, ktorí by v nich vedeli rozumne podnikať. Prinieslo to však aj veľa zlého, podvody, rozpredaje majetku i výpalníkov.
Príbeh rodinného podniku Mäspoma je však svetlým príkladom, že aj poctivým prístupom a prácou sa dá vybudovať slušný a úspešný rodinný podnik.
„Prvý rok sme mali obrat 40 miliónov korún, druhý rok 80 miliónov, tretí 120 miliónov a potom som to už prestal počítať. Ale aj vtedy sme si všetci traja vyplácali plat dvetisíc korún, nič navyše. A za tridsať rokov sme si nevyplatili dividendy,“ hovorí zakladateľ a majiteľ firmy Ján Kolesár starší, ktorý pomaly predáva žezlo svojmu synovi. Krásny príbeh ochutený červenou žitavskou paprikou.
Ako Slovensko vybudovalo divoký kapitalizmus
Tvrdý kritik reforiem Vladimír Mečiar a otec privatizácie Václav Klaus v roku 1992 odviedli ekonomický vývoj Slovenska a Česka opačnými smermi. (zdroj: TASR)Malej privatizácie sa mohli zúčastniť všetci občania, ktorí na to mali peniaze. Keďže Slováci zväčša nemali veľa úspor a tempo privatizácie bolo potrebné udržať, vláda sa rozhodla, že ďalší štátny majetok rozdá prostredníctvom kupónov. Na jeseň roka 1991 sa tak odštartovala prvá vlna kupónovej privatizácie.
Ako prebiehala na Slovensku transformácia štátneho vlastníctva na súkromné prostredníctvom malej aj veľkej privatizácie, popisuje ekonomický reportér Jozef Tvardzík.
Sociológ Matúš Ritomský: V roku 1991 sme zažili kontrarevolúciu
Neonacistickí skinheadi sa stretávali na Námestí SNP v Bratislave na 14. marca počas 90-tych rokov. (zdroj: TASR)„Nazi-skinheadom policajti povedali: Vy môžete ísť, chlapci, a zbitých pankáčov si odviezli,“ spomína sociológ, vtedy pankáč Matúš Ritomský na rok 1991, keď sa začali stupňovať prejavy nacionalizmu, rasizmu a fašizmu. V rozhovore spája vzácnu osobnú skúsenosť priamo z ulíc a analyzuje ju dnešným pohľadom odborníka.
"Väčšinová spoločnosť zrážky antifašistov s neonacistickými skinheadmi vnímala ako boj dvoch extrémov. Nechápala, že pankáči a antifašisti boli predstaviteľmi humanistického sveta, aj keď vo vyhrotenej forme," hovorí a dodáva: „Majoritná spoločnosť nielenže nechcela počúvať nás, rebelov, ona ani nechcela počuť, že tu existuje rasizmus: my Slováci a rasisti?“
Agresia extémistov sa stupňovala na oslavách slovakštátu, vrcholila útokom na Havla a skončila rozpadom Československa.
Mikuláš Huba: Nežná revolúcia bola naša posledná veľká ochranárska akcia
Za ochranu prírody sa zasadzoval počas komunizmu a dnes tvrdí, že v mnohých ohľadoch je na tom životné prostredie ešte horšie. (zdroj: Tomáš Benedikovič)„Za aférou Tatragate boli niektorí americkí Slováci a ich slovenskí kumpáni. V pláne mali s podporou slovenskej vlády budovať hotely, lanovky, zjazdovky, golfové ihriská a dokonca aj umelé jaskyne priamo pri hoteloch, aby sa solventní návštevníci nemuseli unúvať do tých skutočných. V septembri 1990 preto odletela vládna delegácia do USA. Na schodíkoch do lietadla podpisovali jej členovia predbežné zmluvy, hoci pri slabej znalosti angličtiny ani poriadne nevedeli, čo podpisujú,“ spomína na prvú porevolučnú aféru v oblasti životného prostredia ochranár Mikuláš Huba, v tom čase poslanec.
Dodáva, že pod tlakom Strany zelených, ochranárov a novinárov vznikla parlamentná vyšetrovacia komisia, ktorá odporučila vláde, aby v tejto pochybnej aktivite nepokračovala. „Vláda poslúchla a ešte dlho sa potom tradovalo, že to bola jediná podobná komisia, ktorá viedla ku konkrétnemu výsledku.“
V rozhovore vysvetľuje, prečo sa ochrana životného prostredia po revolúcii nestala prioritou, keď práve ochranári hrali významnú úlohu počas nej a dostali sa do mnohých dôležitých funkcií vo vedení štátu.
Najväčšou zelenou aférou roku 1991 bola nesporne dostavba vodného diela Gabčíkovo. Pre SME o nej hovorí ochranárka Ľubica Trubíniová i Mikuláš Huba: „O celej veci napokon rozhodli technokrati a nacionalisti, v zmysle filozofie, že keď Maďari spoločné vodné dielo nechcú, my si ho just postavíme a elektrinu budeme vyrábať.“
Trubíniová dodáva, že "napriek tomu patrí všestranná ochranárska kampaň proti dostavbe Gabčíkova medzi najvýznamnejšie environmentálne aktivity v histórii slovenského ochranárstva."
Pozvánka do divadla na Matku v podaní Zuzany Fialovej
Zuzana Fialová. (zdroj: Jakub Gulyás)V sobotu a v nedeľu má v malej sále SND premiéru hra francúzskeho autora Floriana Zellera Matka v réžii Sone Ferancovej. Prinášame vám reportáž, ako celá inscenácia vznikala. Herečka Zuzana Fialová tvorbu svojej postavy prirovnáva k detektívke.
Hovorí, že táto rola jej bola istým spôsobom súdená: "Prvýkrát som ju odmietla, pretože som sa na ňu necítila dostatočne zrelá. To bolo pred piatimi rokmi, keď mi ju pán režisér Ľubomír Vajdička našiel, dokonca ju pre mňa preložil. Vtedy som si ju prečítala, zľakla som sa jej, neviem, či preto, že som práve prežívala niečo podobné," približuje herečka a dodáva:
„Mala som ju však v mobile, občas som na ňu pozerala a potom som sa pred pár mesiacmi dozvedela, že by som ju mala hrať, ale že mi ju nemôžu dať prečítať, pretože nie je preložená. Povedala som, že ju mám v mobile!"
Recept na víkend
Nepečený krémeš z BeBe keksov (zdroj: Tortyodmamy.sk | Kamila)Jednoduché a nepečené. Vybrali sme pre vás recepty na zákusky z BeBe sušienok.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
