Bratislava 29. júna (TASR) - Branná povinnosť pre mužov ostane zachovaná aj po dosiahnutí plnej profesionalizácie ozbrojených síl a zrušení základnej vojenskej služby. Upravuje to balík troch návrhov zákonov z dielne ministerstva obrany, ktoré dnes schválila vláda.
Ide o zákon o brannej povinnosti, alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
"Naďalej budeme vykonávať registráciu. I keď chlapci nebudú chodiť na základnú vojenskú službu, ale branná povinnosť stále bude platiť," povedal minister obrany Juraj Liška. V čase vojny alebo vojnového stavu budú registrovaní muži povinní podrobiť sa odvodu a nastúpiť na mimoriadnu službu.
Ak evidovaný občan v čase bezpečnosti odoprie mimoriadnu službu, pretože je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, bude povinný vykonať alternatívnu službu. Pôjde podľa Lišku o náhradu súčasnej civilnej služby.
Na doplňovanie ozbrojených síl v období krízovej situácie sa budú vytvárať zálohy. Časť z nich - aktívne zálohy, si budú dobrovoľne udržiavať vojenskú odbornú pripravenosť v rozsahu do 14 dní za rok. Povolanie záloh a registrovaných občanov bude v kompetencii prezidenta. Minister zdôraznil, že hlavnou hrozbou v súčasnosti je terorizmus, pre boj s ktorým sú potrebné vysokošpecializované ozbrojené sily. Globálny konflikt, pri ktorom by došlo k povolaniu záloh a registrovaných mužov, podľa bezpečnostnej stratégie nehrozí, dodal.
Branná povinnosť vznikne mužom 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕšia 19 rokov. Občanom bez vojenskej hodnosti a v hodnosti vojaka 1. alebo 2. stupňa zanikne 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dosiahnu 45 rokov. V prípade vyšších hodností je veková hranica stanovená na 55 rokov. Návrh predpokladá aj dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti.
Zálohy budú tvoriť bývalí profesionálni vojaci a občania po ukončení mimoriadnej služby. Týka sa to tiež ľudí, ktorí ukončili služobný pomer v polícii, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej službe, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a colníkov a branná povinnosť im trvá. Do záloh budú po skončení vojny a vojnového stavu zaradení aj registrovaní občania, ktorí boli odvedení a nevykonali mimoriadnu službu. Vojaci zaradení do aktívnych záloh dostanú za každý rok finančný príspevok vo výške jedenapolnásobku minimálnej mzdy.
Na alternatívnu službu budú môcť občania nastúpiť k zamestnávateľom, ktorí plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva. Ide napríklad o záchranné práce pri haváriách a živelných pohromách, prípadne poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Kňazi a diakoni budú môcť vykonávať alternatívnu službu v organizáciách registrovaných cirkví a náboženských spoločností.
Registrovaný občan môže na základe písomného vyhlásenia odoprieť mimoriadnu službu v priebehu roka, v ktorom mu vznikla branná povinnosť alebo každý ďalší rok v januári až do zániku brannej povinnosti. Odopretie si môže uplatniť aj vojak v zálohe.
Muži, ktorú nastúpia na civilnú službu pred nadobudnutím účinnosti zákona o alternatívnej službe, budú z nej prepustení k tomuto termínu.
