BRATISLAVA. Vo veku 77 rokov zomrel novinár a publicista Eugen Gindl, bol dlhoročným spolupracovníkom denníka SME.
Gindl bol členom prvého Koordinačného výboru VPN a prvý šéfredaktor časopisu Verejnosť.
Eugen Gindl sa narodil 4. februára 1944 v Bratislave do lekárskej rodiny. Rodina sa krátko po jeho narodení presťahovala do Liptovského Mikuláša, kde strávil detstvo aj dospievanie, uvádza web Pametnaroda.cz.
"Žijem v Bratislave, ale považujem sa za Mikulášana, za Liptáka. Tu som vyrastal, tu som dospel, tu som si osvojil kolembavú, liptovskú slovenčinu, tu som sa naučil chodiť po horách. Na každý vrchol z „venca hôr“ okolo Liptova som vystúpil najmenej raz. Na Kriváň jedenásťkrát, na Bystrú desaťkrát," hovoril o sebe.
Študoval novinárstvo na Filozofickej Fakulte Univerzity Komenského, ktoré ukončil v roku 1968 prácou o humore a satire.
Po sovietskej invázii odišiel na dva roky študovať na univerzitu do Berlína a následne podnikol väčšiu cestu po Ázii. Po návrate mu v Československu zabavili pas.
Zamestnal ako reportér v týždenníku Život, kde jeho reportáže mali úspech, ale onedlho sa dozvedel, že sa nepáčia vydavateľovi a preložili ho na zahraničné oddelenie.
„V tom čase normalizácie, prišli noví ľudia na všetky orgány. Cenzúra bola zrušená, ale o to väčšia bola autocenzúra. Do vedúcich funkcií dávali ľudí, ktorí boli za to platení. A oni boli oveľa prísnejší ako mali byť. Čiže tieto moje reportáže, hoci dnes sa vám budú zdať nevinné, im sa zdalo, že sú mimo požadovanej formy,“ cituje Gindla Pametnaroda.cz.
Postupne začal spolupracovať s Československým rozhlasom, televíziou a filmovými štúdiami Koliba. Vytvoril pre nich niekoľko hier, inscenácií a filmov s progresívnymi témami, ktoré pomenúvali aj tienisté stránky života v socialistickej diktatúre.
Mnohé z nich preto „trezorovali“ a uviedli do vysielania až neskôr. "Napísal som pätnásť scenárov k hraným filmom. Tri z nich, (Pľuzgiernik islandský, triptych Odvrátená strana Mesiaca a Čistička hrdzavých sŕdc), ktoré pokladám za najlepšie, v tom čase z politických dôvodov neschválili do výroby," hovoril.
V osemdesiatych rokoch sa zapojil do ochranárskeho hnutia a podieľal sa na vzniku dokumentu Bratislava/nahlas. Ako člen koordinačného výboru VPN sa významne zapojil do revolučného diania a následnej snahy demokratizovať médiá.
Po roku 1990 sa stal šéfredaktorom časopisu Kozmos, vydával Stredo-európske noviny a založil OS, rozsiahly kultúrno-spoločenský mesačník.
Posledné roky bol pravidelným externým autorom denníka SME. V roku 2020 získal za text Je možná ekologicky spravodlivá politika? novinársku cenu.
Je možná ekologicky spravodlivá politika? Čítajte
