Viliam Pavliak zasvätil celý svoj život vývoju vakcín. Pôsobil v Kanade, Južnej Kórei a USA, kde je doma už viac ako 30 rokov.
„Slovenskí vedci sa vo svete nestratia. Dokazuje to aj fakt, že v Pfizeri v jednom momente pracovali na jednej chodbe štyria Slováci, čo je veľmi výnimočné v pomere k veľkosti našej krajiny,“ hovorí Pavliak, ktorý dnes pracuje pre Inštitút medicínskeho výskumu Melindy a Billa Gatesovcov.
Spolu s manželkou Dankou Pavliakovou, ktorá pracuje pre Pfizer na vývoji metód na testovanie covidu-19 a tiež ostatných vakcín, ktoré Pfizer vyvíja, vychovali svoje dve dcéry k láske k Slovensku – napríklad aj k neodmysliteľným vianočným oblátkam a medovníkom. Slovák Viliam Pavliak je svetový.
Aj keď sa vo svojom výskume venuje iným chorobám, ako vedúci vývoja vakcín považuje za veľké šťastie, že sa vedcom podarilo správne identifikovať spike proteín na povrchu koronavírusu ako cieľ pre vakcíny. Vďaka tomu mohli vyvinúť účinnú vakcínu proti covidu.
„Vakcína proti HIV ešte stále neexistuje, hoci tu máme vírus už štyri desaťročia,“ hovorí Pavliak.
Zároveň však rozumie obavám ľudí z novej metodológie mRNA vakcín, že sa určitá časť RNA alebo DNA z vírusu dostáva do ich tela. Ich obavy sa snaží rozptýliť vysvetlením, že tí, čo sa nakazia, dostanú oveľa väčšiu nálož mRNA než tí, čo sa zaočkujú.
Jedinečnosť technológie mRNA umožňuje rýchlejšie prispôsobovať vakcíny novým mutáciám, čo by pri staršom spôsobe vývoja trvalo podstatne dlhšie. „Máme teda dvojnásobné šťastie,“ hovorí Pavliak.
Chémia na akadémii aj medzi manželmi
Manželku Danku stretol v chemickom ústave Slovenskej akadémii vied, kde si robil doktorandskú dizertačnú prácu. Počas revolúcie v roku 1989 dostal možnosť absolvovať stáž v USA na postdoktorandskom štúdiu, a tak sa už ako manželia vydali na cestu, ktorá im zmenila život.
Viliam Pavliak (vľavo hore) s kolegami a kolegyňami z ústavu chémie na SAV v roku 1987. (zdroj: Archív Viliama Pavliaka)„Chemicky ústav na SAV má vo svete skvelé meno, lebo veľa ľudí, ktorí tam pracujú, dostalo tréning v najlepších laboratóriách sveta vďaka podobným stážam,“ hovorí Pavliak.
Manželka sa ako mikrobiologička okamžite uplatnila v renomovanom laboratóriu Johna Robbinsa. Na Slovensku boli v tom čase obmedzené kariérne možnosti pre dvoch vedcov. Rozhodli sa preto využiť zaujímavé pracovné príležitosti v USA a zostať.
Niekoľko rokov dokonca pracovali spolu vo firme Pfizer, hoci každý na inom oddelení. Pavliak sa venoval viac výskumu a vývoju technológii výroby vakcín, jeho manželka sa dodnes zaoberá vývojom testov na meranie protilátok v klinických skúškach. Podieľala sa aj na testovaní očkovacej látky proti covidu.
Vakcíny proti chorobám, ktoré už u nás nepoznáme
Dnes Pavliak pracuje pre výskumný inštitút Gatesovcov, kde je zodpovedný za produkciu (výrobu) vakcín na klinické skúšky proti chorobám rozvojového sveta, ako je tuberkulóza alebo črevné ochorenia spôsobené baktériou Shigella . Práve v tomto zameraní vidí krásu myšlienky inštitútu, keďže výskumu vakcín sa venuje mnoho organizácií a firiem, no často sa zameriavajú skôr na potreby západného sveta, kde je silnejší trh.
Pod jeho taktovkou sa optimalizuje výroba vakcín na klinické štúdie. V pandemických časoch mu problém robí hlavne praktická stránka – zabezpečovanie materiálov na výrobu a tiež aj ampuliek, v ktorých sa vakcína distribuuje k používateľom. Dodávky viaznu aj preto, že je menej leteckých spojení a lode tiež meškajú.
Výskum vakcíny proti tuberkulóze práve vstupuje do tretieho štádia klinických testov na HIV pozitívnych ľuďoch v Južnej Afrike. Pavliak pre výskum zabezpečuje všetky materiály až po finálny produkt. Vakcína proti črevným ochoreniam spôsobeným baktériou Shigella je ešte len na začiatku vývoja. Táto choroba je v západnom svete neznáma. V rozvojových krajinách na ňu zomierajú prevažne novorodenci v dôsledku znečistenej vody v kanalizácii, s ktorou sa ich telíčko nedokáže rýchlo vyrovnať.
„Slovenský“ život v USA
Keď pred tridsiatimi rokmi prišiel do Washingtonu, bol v šoku. Čakal mrakodrapy ako na fotografiách New Yorku, ale Washington je mesto s relatívne nízkymi budovami.
Veľmi sa mu však zapáčilo, ako v USA spolu vychádzajú ľudia z rôznych krajín. „Nebolo to tak, že ja som Američan a ty si Slovák," spomína si na pocity spred tridsiatich rokov, keď sa presťahoval do nového domova.
Spojenie so Slovenskom je v jeho americkej rodine živé. Na Slovensku má stále mamku a brata, ako aj veľa priateľov zo školy. Cestujú na Slovensko často a radi, užívajú si vtedy jedlo, prírodu, folklór, no najmä srdečnosť ľudí. „Aj v USA máme zapnuté slovenské rádiá cez internet, takže si kedykoľvek vypočujeme správy aj skvelú hudbu.“
Viliam a Danka Pavliakovci majú dve dcéry. Staršia Barbara, ktorá sa narodila ešte na Slovensku, bola spolu s mladšou v škole vždy Slovenkou. Keď sa hral hokej, organizovali párty na internáte a povbudzovali slovenský tím.
Mladšia Kristína aj napriek tomu, že sa narodila už v USA, si vybrala štúdium na katedre slovenčiny v Pittsburghu ako druhý predmet. Hovorí plynule po slovensky a získala štipendium na letnú univerzitu slovenčiny na Slovensku.
Dcéra Kristína pripravuje slovenské vianočné pečivo. (zdroj: Archív Viliama Pavliaka)Zať je síce Američan, ale má rád slovenské jedlo aj rozprávky a učí sa základne slovíčka.
„Oslavujeme aj blížiaci sa deň Vďakyvzdania, páči sa nám, pretože je to sviatok pre všetkých. Žijú tu ľudia všetkých možných kultúr a vierovyznaní a tento sviatok je o vďačnosti a jedle.“
Na klasické slovenské Vianoce však nedajú dopustiť. Dcérky sa naučili zdobiť medovníky, majú rybu a väčšinou ich aj trávia na Slovensku s rodinou, až na posledný rok, keď sa nedalo cestovať.
„Švagor v Bostone si kúpil oblátkovač a zabezpečuje tak vianočné oblátky pre všetkých známych a aj pre nás. Tie tu inak ťažko zohnať.“
Tieto Vianoce sa konečne chystajú stráviť „doma“ na Slovensku s celou rodinou, o permanentnom návrate však uvažujú až na dôchodok.
„Život je krátky, tak zostanem tam, kde sú lepšie podmienky a práca je zaujímavá,“ hovorí Pavliak.
Ako zlepšiť Slovensko
Napriek tomu by rád Slovensku pomohol. Vo vedeckej spolupráci by sa Slovensko mohlo inšpirovať napríklad čínskym grantovým systémom, cez ktorý si univerzity môžu na projekty prizvať pôvodom čínskeho experta pôsobiaceho v zahraničí. Podľa Pavliaka by niečo podobné mohlo fungovať aj na Slovensku, aby skúsení vedci a vedkyne, ale aj začínajúce firmy mohli využívať takéto grantové prepojenie na pomoc slovenskej vede.
„Aj keď nemôžem so všetkým pomôcť a veľa vecí je dôverných, som otvorený tomu, že prinesiem svoje skúsenosti na Slovensko,“ hovorí Pavliak. Slovenská komunita, ktorá funguje napríklad v USA, by mohla byť zdrojom potrebných kontaktov.
„Naša česko-slovenská komunita je veľmi silná. Pomáhame si, navštevujeme sa, ako aj nedávno na záhradnej gulášovej párty. Toto fungovalo aj vo Washingtone aj v New Yorku,“ hovorí Pavliak.
Nedôvera k očkovaniu ho trápi
Pri debate o očkovaní Pavliak spomína, ako bolo Československo uznávané za svoje dobré výsledky v očkovaní proti detskej obrne, čiastočne aj vďaka tomu, že vtedajší režim očkovanie nekompromisne prikázal. „Dnes máme slobodu a demokraciu, ľudia chcú rozhodovať o sebe sami. Akurát, že túto debatu môže vyhrať agresívny variant vírusu,“ dodáva.
Pavliak odhaduje, že svet by sa mal pripraviť na budúcnosť s covidom. Na rôzne varianty zrejme budeme potrebovať preočkovanie každý rok, tak ako je to dnes pri chrípke.
Miera nedôvery k vakcíne na Slovensku ho ako vedca veľmi trápi. Ľudom odporúča počúvať odborníkov, ktorí majú lepší prístup k informáciám a ich výstupy kontrolujú ďalší odborníci. Vedci vyvíjajú ohromné úsilie na to, aby vyvracali fámy a nepravdivé informácie. Problémom je však aj to, že vakcína je preventívna, a preto ľudia nevidia jej účinok hneď ako po užití antibiotík. Obáva sa, že tí, čo chcú čakať, kým bude zaočkovaných dosť ľudí, aby sa uistili, že dlhodobé vedľajšie účinky sú minimálne, hrajú ruskú ruletu a nemusia sa dožiť svojho momentu, keď si budú istí.
„Dúfam, že ľudia zmenia názor a dajú sa zaočkovať. Teším sa na Vianoce na Slovensku a dúfam, že bratislavské vianočné trhy budú otvorené.“
Tento článok vyšiel vďaka grantovej podpore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Autor: Kristína Sojáková
