Keď sa v začiatkoch pandémie New York stal jedným z jej epicentier, zamestnanci Googlu v meste museli opustiť legendárne kreatívne kancelárie a zostať pracovať vo svojich domovoch. Pre Miroslavu Sotákovú, v tom čase už matku troch malých detí, to však bola nielen nevyhnutnosť, ale aj výhoda.
"Šmýkačku síce v New Yorku v práci nemáme, no máme požiarny rebrík. Hoci to nie je niečo, čo by ľudia využívali," hovorí Sotáková. Pracovné prostredie, ktoré opisuje, by na Slovensku hľadala len ťažko: stolný futbal, videohry, šach a karty, ktoré sem zamestnanci chodia hrávať aj mimo svojho pracovného času. "Ja viac ocením skvelých kolegov. A terasu s výhľadom. Je krásne byť na 15. poschodí na Manhattane uprostred záhrady."
Priznáva však, že to nie je dôvod, prečo je práca v Googli pre ňu stále zaujímavá. "Už som z toho trochu vyrástla."
Snaha, nie šťastie
Počas videorozhovoru jej v pozadí behajú tri malé deti, pre ktoré spolu s manželom z Čiech vytvorili domov v New Yorku, keď sa pred dvanástimi rokmi rozhodli žiť v zahraničí. Jej staršie deti majú desať a šesť rokov a najmladšia dcéra má len dva roky.
V Googli pracuje ako developerka produktu Google Cloud, špecificky v oblasti počítačovej bezpečnosti. Do firmy ju pritiahla zvedavosť, chcela zažiť Google na vlastnej koži. Predtým pracovala v EdTech startupe, aj vo finančnom sektore. Oceňuje možnosť skĺbiť prácu softvérovej inžinierky s materstvom vďaka benefitom ako flexibilita a možnosť pracovať na čiastočný úväzok.
"Rodičovstvo v USA je určite jednoduchšie, ak má človek dobré platené zamestnanie. Minimálne nemá problém zaplatiť za škôlku. V New Yorku neexistuje žiadna štátna škôlka pre deti do štyroch rokov. "
Po príchode do New Yorku prešla viacerými firmami. Prvou z nich bola investičná banka Goldman Sachs. Tu si Slovenka zo Spiša našla uplatnenie na oddelení modelovania rizika.
"Neverím na to, že niekto má šťastie, všetko je o snahe."
Dnes na prácu v banke na Wall Street spomína ako na rušné časy s rýchlym pracovným tempom, nadčasmi, prácou cez víkendy. "Tá kultúra je presne taká, akú by človek od financií čakal."
V Goldman Sachs skončila krátko po nástupe hospodárskej krízy. "Akurát som sa vrátila z materskej s prvým dieťaťom. Povedali mi po dvoch negatívnych kvartáloch, že už do práce nemusím chodiť. Neľutujem, že sa moja finančná kariéra takto skončila."
Zo sveta financií sa vyštudovaná matematička snažila dostať späť k matematike, zistila však, že dopyt po programátoroch je väčší. Niekoľko rokov robila vývojárku v ed-tech (educational technology) startupe, no keď jej manager z Googlu napísal, že má voľné pracovné miesta, rozhodla sa, že to vyskúša.
"Myslím, že vtedy som už nemala očakávania, že budem robiť na niečom inovatívnom, keďže Google je veľká firma, ktorá zamestnáva stotisíc ľudí. Niektoré produkty sú už vyše desaťročie štandardom."
Po štúdiu matematiky na Karlovej univerzite v Prahe a doktoráte v Dánsku nechcela zostať v akademickej sfére. "Paradoxne, počas finančnej krízy bolo jednoduchšie získať pracovné víza do USA, hoci pracovný trh v Európe stagnoval. USA má prísne kvóty na počet imigrantov, ktoré sa bežne rýchlo vyčerpajú, no počas krízy bol záujem len o tých s najvyšším vzdelaním alebo množstvom skúseností. Navyše sme obaja s manželom mali v New Yorku veľa kamarátov."
Manžel, takisto matematik, rýchlo postupoval v práci a našiel uplatnenie vo svete financií.
Ťažko bez zázemia
Keď udrela pandémia a New York sa stal jej epicentrom, čo prinieslo aj nečakané cestovné obmedzenia, mnohým ľuďom, ktorí počítali s tým, že raz sa vrátia do Európy, to pomohlo urýchliť rozhodnutie o návrate.
Sotáková s manželom Slovensko a Česko navštevujú každý rok v lete a na Vianoce a predpokladajú, že raz sa aj oni vrátia natrvalo. "Človek si ťažko získa nových dobrých priateľov, keď už má rodinu. Stále udržiavam najviac kontaktov so známymi, ktorých poznám desaťročia."“
Väčšinou vzťahy so známymi, s ktorými sa nám hrajú deti na ihrisku, neprežijú, keď sa niekto odsťahuje, i keď sú výnimky. Silnejšie vzťahy unesú aj vzdialenosť, a to vidno na putách s ľuďmi na Slovensku.
Pri rozhodovaní o návrate pre Slovákov v zahraničí zaváži aj to, či deti vedia po slovensky. "Naše deti hovoria plynulo po slovensky aj po česky. Veľmi pomáha, že si môžeme dovoliť tráviť šesť týždňov na Slovensku a v ČR každý rok."
Preč od davu veľkomesta
Sotáková prežila na Slovensku svojich prvých 18 rokov. Neskôr študovala v Prahe, v Dánsku a pracovala v Kanade a USA.
Na Slovensku si stále v porovnaní s New Yorkom váži veci, ktoré si ľudia doma možno až tak neuvedomujú. Ako rodáčka zo Spiša s rodinou chodieva do Slovenského raja, Tatier i do Rudohoria. A ak sú aj Tatry preplnené, je to veľký rozdiel oproti New Yorku, kde človek musí ísť dve hodiny do najbližšej prírody. A v pekný deň je tam i tak polovica mesta a cesta sa v zápche aj dvakrát predĺži.
"Skvelé je na Slovensku, že si niektoré veci môžem vychutnať osamote bez davu. Poviem si, že tam idem – aj bez plánovania týždne vopred, aby nebol koncert alebo lístky vypredané."
V Amerike zároveň pociťuje spoločenské napätie od smrti Georgea Floyda. Téma rasovej nespravodlivosti dominuje diskusii aj na nesúvisiace témy. Tým, že je to všadeprítomné, má pocit, že to práve viac polarizuje spoločnosť. "Som si vedomá, obzvlášť ako Spišiačka, problémov, ktoré majú znevýhodnené skupiny, ale nestáva sa to ťažiskom každej debaty."
S manželom jednoznačne na Európu ani na Slovensko nezanevreli, svoju budúcnosť však vidia skôr v Prahe. Keďže život v New Yorku je drahý, pri rozhodovaní o práci musí prihliadať na financie. "Ak by som sa vrátila a nedívala sa primárne na peniaze, dívala by som sa na nejaké poslanie, ktoré mi je blízke."
Tento článok vyšiel vďaka grantovej podpore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Autor: Kristína Sojáková
Beata
Balogová
