Tkačenko a Ondřejíček podľa Lipšica nespáchali trestný čin

Celé vyjadrenie Daniela Lipšica:

„V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na slobodu prejavu nechráni len obsah prejavu (teda jeho kognitívnú zložku), ale aj jeho formu (teda jeho emotívnu zložku). Aj preto sloboda prejavu chráni výrok, ktorý vyzýva predsedu vlády, aby podal demisiu postupom podľa článku 116 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ale chráni aj výrok, ktorý posiela vládu do minulosti oveľa expresívnejším (a menej spisovným) spôsobom. Ako uviedla Veľká komora ESĽP vo veci Perna v. Taliansko „článok 10 neposkytuje ochranu iba podstate prejavených myšlienok a informácií, ale aj forme, v ktorej sa vyjadria navonok.“ (rozsudok zo dňa 6. 5. 2003, sťažnosť č. 48898/99, § 39).

Preskúmavané výroky podozrivých môžu byť (a mali by byť) predmetom morálneho odsúdenia, ale rozhodne nie sú trestným činom. Trestný proces a sankcie s ním spojené totiž predstavujú jeden z najväčších zásahov štátu do slobody jednotlivca. Trestnoprávne sankcie majú povahu kategorických zákazov – ak sa štát rozhodne používať trestné právo, tak nechce len finančne demotivovať určité správanie, ale chce ho úplne potlačiť. Preto práve v oblasti verbálnych deliktoch orgány činné v trestnom konaní nie sú, a nesmú byť, arbitrami dobrého vkusu. Je mimo rozumnú pochybnosť, že preskúmavané výroky sú prejavom nevkusu a intolerancie k iným názorom.

Rovnako je poľutovaniahodné, keď sa vo verejnom priestore objavujú výroky, ktoré posilňujú predsudky voči iným skupinám obyvateľov – od ľudí inej sexuálnej orientácie, až po príslušníkov rôznych etnických skupín na Slovensku. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní však nie je kultivovať verejnú diskusiu – na to má demokratická spoločnosť iné inštitúcie, medzi ktoré rozhodne nepatria orgány polície a prokuratúry.

Je smutným paradoxom doby, že častokrát tí, ktorí sa vehementne dožadujú trestného stíhania výrokov, ktoré sú namierené proti náboženským skupinám, tak s rovnakým zápalom kritizujú trestné stíhania, ktoré boli vedené za obdobné expresívne výroky namierené proti etnickým alebo sexuálnym menšinám. Samozrejme platí to aj vice versa. Principiálnosť v tejto oblasti je na Slovensku častokrát pomerne nedostatkovým tovarom. V aréne slobody prejavu – ohraničenej skutkovými podstatami verbálnych trestných činov – však neplatia pre jednu skupinu pravidlá gréckorímskeho zápasenia, a pre iné skupiny možnosť zápasiť voľným štýlom.

Pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti za trestné činy vo vecnej príslušnosti ÚŠP budú prokurátori tejto súčasti prokuratúry vedení len znením zákona a relevantnej judikatúry. Predstavy a záujmy verejne činných osôb (vrátane politikov) o tom, ktoré trestné stíhania je potrebné začať (najmä za verbálne delikty), a ktoré trestné stíhania je naopak potrebné zastaviť (najmä za korupčné a ekonomické delikty), nesmú a nebudú zohrávať v našej rozhodovacej činnosti žiadnu úlohu.“