BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnych záťaží. Z dôvodu celkovej nejasnosti schválenej právnej úpravy má prezidentka pochybnosti o súlade s Ústavou. Informoval o tom Lukáš Laczko z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta.
Finančné prostriedky
Prezidentka deklaruje, že podporuje účel a cieľ schváleného zákona. Verejný záujem na odstránení existujúcich environmentálnych záťaží považuje za jednu z najvyšších priorít.
"Avšak v prípade schváleného zákona je presvedčená, že neprimeraný rozsah požadovanej finančnej náhrady od vlastníka sanovanej nehnuteľnosti neobstojí v ústavnom teste proporcionality zásahu do vlastníckeho práva," uviedol Laczko.
Štát je podľa schváleného znenia zákona povinný od vlastníka sanovanej nehnuteľnosti, vrátane obcí, požadovať náhradu všetkých finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie envirozáťaže. A to aj v prípade, ak títo vlastníci ani nepriamo nezodpovedajú za vznik záťaže či nie sú ekonomicky spôsobilí tieto náklady znášať.
Bez odbornej diskusie
"Sporný článok bol do novely zákona vložený v dobrej viere poslaneckým návrhom, neprebehla však o ňom odborná diskusia, ktorá by nepochybne zohľadnila aj ústavnoprávne aspekty právnej úpravy," poukazuje Čaputová.
Problém schváleného zákona hlava štátu tiež vidí v jeho nejednoznačnosti. Vlastníkovi nehnuteľnosti dáva napríklad na výber, či uhradí finančnú náhradu za sanáciu záťaže alebo podpíše záložnú zmluvu.
"Nie je v ňom však uvedené, ako má štát s touto záložnou zmluvou ďalej nakladať, teda kedy a či vôbec si môže štát toto záložné právo a pohľadávku uplatňovať na súde, pokiaľ vlastník sumu za sanáciu štátu nezaplatí," konštatuje Čaputová. V praxi by to podľa nej umožňovalo pristupovať k rôznym vlastníkom nehnuteľností rozdielne. Negatívne by sa to mohlo prejaviť aj pri už realizovaných sanáciách environmentálnych riešení.
Prezidentka verí, že sa s rozpormi rezort životného prostredia aj poslanci parlamentu dokážu vyrovnať a prijmú také riešenie, ktoré povedie k rýchlemu a ústavne súladnému riešeniu envirozáťaži.
Štátna služba
Prezidentka tiež nepodpísala zákon z 23. novembra 2021 o štátnej službe. Parlament 23. novembra prelomil veto hlavy štátu a schválil novelu zákona o štátnej službe. Podľa schválenej právnej úpravy dostane silnejšie právomoci minister vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení do funkcií nadriadeného. Rovnako silnejšie právomoci bude mať generálny tajomník služobného radu.
Novela stanovuje, že ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného previesť zamestnanca na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby. Ak to nie je možné, môže preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu.
Čaputová navrhovala, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní neprijala zákon ako celok. Poslanec Juraj Krúpa (OĽaNO) v rozprave povedal, že koalícia po prelomení veta príde ešte na tejto schôdzi parlamentu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý zohľadní pripomienky hlavy štátu. Hlava štátu napríklad poukázala na odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu k novele zákona, v ktorom sa hovorí o posilnení právomocí ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení na funkciu nadriadeného.
„Uvedené odôvodnenie nie je vecne správne, keďže návrh posilňuje právomoci aj ďalších verejných funkcionárov (minister spravodlivosti, riaditeľ SIS, riaditeľ NBÚ) a nielen vo vzťahu k policajtom,“ uviedla prezidentka.
Oslabuje politickú neutralita
Zuzana Čaputová tiež argumentovala, že schválená zmena zákona oslabuje princípy politickej neutrality a profesionality štátnej služby, a zároveň priamo mení obsah princípu stability štátnej služby. Ako poznamenala, zámerom princípu apolitickosti je eliminovať prepúšťanie štátnych zamestnancov z osobných či politických dôvodov, na ktoré je prostredie štátnej služby náchylné vzhľadom na politické cykly.
Podľa prezidentky zavedenie možnosti odvolania vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu môže byť vo svetle judikatúry Ústavného súdu v rozpore s viacerými ústavnými princípmi, najmä princípom právnej istoty. Zdôraznila, že dôležitým faktorom posúdenia schváleného zákona je skutočnosť, že Rada pre štátnu službu ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby, vydala zásadné nesúhlasné stanovisko s návrhom na odvolávanie vedúcich zamestnancov bez udania dôvodu.
Podľa stanoviska rady nová úprava priamo zasahuje do princípu stability a tým, že zavádza možnosť odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca bez existencie zákonného dôvodu na odvolanie, spochybňuje právnu istotu vedúceho štátneho zamestnanca.
