Je pred siedmou ráno. Mrazivý december. Periféria Bratislavy. Neďaleko je letisko, kam zvyknú denne priletieť tisíce ľudí. A hneď vedľa je nocľaháreň Depaul.
Veľká budova bývalej stolárskej dielne stojí na ceste do centra. V zime tu spáva vyše dvesto ľudí bez domova. Nocľaháreň sa zatvára ráno a znova sa otvorí až o siedmej večer. Na zastávke stoja desiatky mužov, žien, mladých ľudí aj starcov.
Keď zastaví autobus, pasažieri sa tlačia dnu. Za volantom je šofér Roman Hulín. Zavrie dvere a vyráža.
Keď má niekto problém, že som Róm, tak má v prvom rade problém sám so sebou, hovorí boxer Viliam Tankó Čítajte Nová linka
„Jazdil som na iných linkách, ale pred rokom som dostal úplne nový autobus a linku číslo 61 z letiska do centra. Nevedel som, do čoho idem. Rýchlo som zistil, že to nie je linka ako ostatné, že je náročnejšia a špecifická.“
Hulín už pozná viacerých zo „svojich“ cestujúcich. „Dnes je cesta v pohode. Ale občas je to náročné, najmä večer, keď veziem ľudí z mesta do nocľahárne," hovorí.
„Zažil som tu už hádky, krik, bitky. Niektorí majú vypité, iní rôzne diagnózy. Väčšina však slušne cestuje, majú rúška, sú medzi nimi rôzne typy ako všade inde. Napríklad Lady Gaga s účesom a klobúčikom. A vajda Zdenko, ktorý je síce invalid, ale keď sa pochytia chlapi, vie ich svojou barlou riadne uzemniť. Je skvelý, už mi párkrát pomohol riešiť vypätú situáciu.“
