Pôrodníci na Slovensku dlho nemali záväzný dokument, ktorý by určoval, ako viesť pôrod pri nízkorizikovej rodičke na základe medicíny založenej na dôkazoch. Nové pôrodnícke štandardy, ktoré ministerstvo zdravotníctva sľubovalo už v roku 2017, sú v platnosti od októbra.
"Našou víziou je, že nimi dosiahneme alebo aspoň naštartujeme zmeny v materiálno-technickom aj personálnom zabezpečení pôrodníc a zlepší sa aj kvalita poskytovanej starostlivosti," hovorí jedna z autoriek štandardov ALEXANDRA KRIŠTÚFKOVÁ.
Minulosťou by sa podľa nej mali stať rutinné nástrihy, rutinné tlačenie na brucho, ale aj necitlivé správanie sa zdravotníckeho personálu. Prečo sa niektorí lekári oficiálnych postupov boja a ako sa budú opatrenia kontrolovať?
Prečo sa na štandardy čakalo tak dlho?
Úprimne neviem. Debata sa začala pred rokmi a stále sa diskutovalo o tom, kto a ako to spraví. Myslím, že teraz nastal správny čas a vyžadovala si to aj situácia v odbornej, ale aj laickej spoločnosti.
Navyše aj v našich pôrodníckych kruhoch sú dva prúdy. Jeden hovorí, že dokumentom budeme chránení a zároveň budeme mať nastavené pravidlá, ako správne postupovať.
Druhý prúd, ktorý je proti štandardom, sa bojí, že ak ich lekári a pôrodné sestry náhodou v niektorom kroku nedodržia, niekto ich môže obviniť a budú z toho právne následky. Chvíľu trvalo, kým sme našli spoločnú reč.
Ako môžu lekári odmietať dokument, ktorý má zabezpečiť medicínske postupy založené na dôkazoch?
Medicína založená na dôkazoch je, samozrejme, niečím, čím by sme sa mali všetci riadiť. Mladší lekári a lekárky s tým súhlasia skôr, pretože často vidia v zahraničí, že to funguje. Vždy je však možnosť urobiť niečo aj mimo štandardných postupov, ak to lekár primerane odôvodní.
Ktoré oblasti ste pri tvorbe vnímali ako najkľúčovejšie, napríklad preto, že na ne poukazovala odborná verejnosť, ale aj samotné ženy?
Pri prenatálnej starostlivosti (počas tehotenstva a pred pôrodom, pozn. red.) sa napríklad diskutovalo o častých vaginálnych vyšetreniach počas poradní. Niektoré vyšetrenia sa zase nerobili úplne jednotne, napríklad orálny glukózový tolerančný test na tehotenskú cukrovku.
Snahou bolo zjednotiť postupy a dosiahnuť, aby boli ženy plne informované, vedeli, na čo majú nárok a čo sú fakty založené na vedeckých dôkazoch.
Čo sa týka pôrodu, najkľúčovejšou bola snaha zachovať pri pôrode intimitu a súkromie ženy. Veľmi diskutované bolo aj jedenie a pitie počas pôrodu, pričom sme považovali za dôležité, aby nízkoriziková rodička mohla jesť aj piť.
Za kľúčovú sme považovali aj tému podávania oxytocínu (podáva sa na vyvolanie pôrodu alebo keď má žena slabé kontrakcie a pôrod sa rozbieha pomaly, pozn. red.) a informovaný súhlas.
V postupoch sa píše, že podpisovanie akéhokoľvek informovaného súhlasu počas kontrakcií alebo pri príjme na pôrodnú sálu nie je z právneho hľadiska relevantné. Odstráni sa teda kritizovaný jav, že si žena v kontrakciách musí čítať a vypĺňať niekoľko dokumentov?
