BRUSEL. Zástupcovia členských krajín EÚ sa v piatok v Bruseli zhodli na potrebe regulácie digitálnych platforiem a sociálnych sietí.
Uviedla to vicepremiérka SR a ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí) po skončení Rady EÚ pre telekomunikácie zameranej na kybernetické hrozby a umelú inteligenciu.
Zodpovednosť za šírenie hoaxov a nenávisti
Digitálna doba so sebou podľa Remišovej prináša aj dezinformácie, hoaxy, rozdeľovanie spoločnosti a nenávistné príspevky, pričom platformy a sociálne siete, ktoré tieto obsahy a dáta šíria, zarábajú miliardy eur, ale nenesú za to žiadnu zodpovednosť.
Rada ministrov rokovala o tom ako nastaviť legislatívu tak, aby zaviedla účinnú reguláciu digitálnych platforiem. Účastníci schválili revíziu smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti, aby boli informačné systémy bezpečné, dostupné a transparentné pre všetkých používateľov.
"V digitálnej dobe je ilúzia a naivita si myslieť, že tieto problémy môžeme riešiť izolovane od ostatných krajín v EÚ. Digitálna doba je globálna a prepojená a preto aj tieto problémy treba riešiť spolu s partnermi z Únie," povedala Remišová.
Pravidlá pre algoritmy umelej inteligencie
Diskutovalo sa aj o tom, ako zvýšiť povedomie verejnosti o dopade digitálneho prostredia na občanov a ako pred ním chrániť najzraniteľnejšie skupiny, ako sú mladí ľudia alebo staršia generácia.
Legislatíva EÚ sa podľa nej snaží navrhnúť aj nové pravidlá pre vysokorizikové algoritmy umelej inteligencie, ktoré na základe zozbieraných dát dokážu vyhodnotiť údaje o návykoch, emóciách a preferenciách spotrebiteľov.
"Je dôležité, aby takéto profilovanie občanov malo svoje pravidlá a aby sa nezneužívalo," uviedla Remišová.
Zneužívanie dát na reklamu a marketing
Spresnila, že terajšia legislatíva EÚ dostatočne nereaguje na praktiky profilovania užívateľov a pri zneužití dát to môže ovplyvniť napríklad rozhodovanie pri poskytovaní úverov či prijímanie ľudí do zamestnania.
Sociálne siete a platformy takto získané poznatky podľa nej využívajú cielene nielen na reklamu a marketing, ale aj na ovplyvňovanie názorov a verejnej mienky.
Hrozbou pre mladých ľudí je to, že vplyv sociálnych sietí môže mať dopad na ich psychický stav a duševné zdravie, aj preto je dôležité, aby o týchto dopadoch vedeli. Platí však, že hlavne poskytovatelia služieb na platformách musia prijať účinné opatrenia na zmiernenie takýchto dopadov.
"Preto treba na európskej úrovni stanoviť jasné pravidlá a najmä možnosti pre samotných užívateľov a pre firmy ovplyvniť to, na aké účely chcú svoje dáta používať a mať slobodu presúvať obsahy z jednej platformy na druhú," konštatovala Remišová.
Digitálna identita a peňaženka
Európska komisia navrhla, že každá osoba, ktorá v krajinách EÚ vlastní preukaz totožnosti, môže mať i digitálnu identitu, uznávanú kdekoľvek v Únii, ako aj osobnú digitálnu peňaženku.
Návrh eurokomisie stanovuje, že európska digitálna identita bude k dispozícii občanom EÚ, osobám s pobytom a podnikom so sídlom v EÚ, ktoré chcú preukázať svoju identitu alebo potvrdiť určité osobné informácie. Môže sa používať v súvislosti s on-line aj offline verejnými a súkromnými službami v celej EÚ.
Remišová konštatovala, že existuje celoeurópsky konsenzus, lebo digitálnu identitu podporujú všetky členské štáty eurobloku, aj keď sú ešte určité technické detaily, ktoré treba doriešiť.
Na Slovensku je to podľa nej úzko späté s tým, čo robí vláda, a to je vytvoriť "mobilné ID", čo znamená, že ak doteraz bol ústredný portál verejnej správy dostupný len cez webovú stránku, po desiatich rokoch bude možné zaistiť k nemu prístup aj cez mobil.
"Videli sme to aj pri riešení, ako je covidpas. Celoeurópske spoločné riešenie je mimoriadne potrebné aj efektívne," povedala Remišová.
Spresnila, že členské krajiny sa zhodujú aj v otázke zriadenia virtuálnej peňaženky a európskej digitálnej identity, prípadné spory v niektorých technických otázkach sa dajú prekonať.
"Podporujeme to aj my na Slovensku, pretože my tie riešenia, ktoré budujú prepojenia s európskou identitou, už teraz robíme," uviedla slovenská vicepremiérka.
