Eva Malíková mala na Slovensku úspešnú veľkoobchodnú firmu a prácu pedagogičky, ktorá ju napĺňala. Keď však jej manžel dostal v roku 2000 ponuku pracovať v New Yorku, nezaváhala a s celou rodinou sa presťahovala do USA – napriek tomu, že po anglicky vôbec nevedela.
Po príchode do nového domova tak ako vyštudovaná jazyková pedagogička použila svoje metódy výučby cudzieho jazyka sama na seba. O päť rokov už vyučovala amerických študentov na strednej škole v New Yorku.
Dnes vyučuje nemecký jazyk na výberovej strednej škole pre matematiku, vedu a inžinierstvo na Manhattane, s najväčším nemeckým program na východnom pobreží USA. Niektorí z jej žiakov sa uplatnili na najprestížnejších univerzitách sveta.
"V USA môže riaditeľ strednej školy rozhodnúť o cudzom jazyku, na ktorý sa zameria," vysvetľuje motiváciu amerických študentov učiť sa nemčinu Malíková. "Riaditeľka našej školy, Dr. Bonds, považuje nemčinu za dôležitý svetový jazyk pre obchod aj pre vedu, a tiež za prepojenie na jeden z najväčších trhov v Európe, ktorý otvára dvere na stáže. Nemčina je v New Yorku celkom minoritná, v porovnaní napríklad so španielčinou."
Pred odchodom do New Yorku Malíková učila nemčinu dvanásť rokov na strednej škole v Topoľčanoch, no nebola úplne spokojná s ohodnotením. Po páde komunizmu sa preto rozhodla založiť veľkoobchodnú firmu v spojení s nemeckým dodávateľom Gerster. Jej prvé prepracované závesy putovali do Prezidentského paláca, a dodnes zdobia rôzne ambasády.
"Na pohovore mi uľahčilo cestu práve to, že som vedela komunikovať v nemčine," hovorí.
Škola, ktorá spolupracuje a je otvorená svetu
Na manhattanskej škole Malíková pôsobí ako vedúca odboru pre cudzie jazyky a hudbu. "Spolupracujeme s nemeckým veľvyslanectvom v New Yorku, ako aj s Goetheho inštitútom a Kolínskou univerzitou, ktorá má svoje pôsobisko aj tu." Vďaka spolupráci často v škole hostia zaujímavých ľudí z Nemecka.
V spolupráci s asociáciou učiteľov nemeckého jazyka absolvujú jej žiaci pravidelne nemecký národný test. "Naši študenti pravidelne vyhrávajú aj zlaté medaily a práve ich držitelia vyhrávajú aj zájazd do Nemecka."
Keďže štúdium v USA je veľmi nákladné, žiaci uvítajú aj možnosť pokračovať v štúdiu v Nemecku bezplatne v rámci projektu cez Goetheho inštitút.
"V dnešnom svete považujem za nesmierne dôležité spoznávanie cudzích kultúr. Študentov tak obohacujeme o vedomosti o histórii a tradíciách tejto krajiny. Aj preto v škole každoročne organizujeme aj Oktoberfest," hovorí Malíková. "Vtedy motivujem našich učiteľov aj pani riaditeľku, aby prišli v tradičných nemeckých krojoch."
Online učiteľom zo dňa na deň
Tak ako na celom svete, aj učitelia v škole na Manhattane sa v pandémii museli rýchlo prispôsobiť novej situácii. "Pre nás učiteľov bolo ťažké, že sme sa bez prípravy stali online učiteľmi zo dňa na deň."
Malíková si uvedomuje, aké dôležité pre úspech náhleho online vyučovania bolo mať skvelú technológiu okamžite k dispozícii, a to tak učitelia, ako aj všetci žiaci. Združenie rodičov a učiteľov nakúpilo počítače pre žiakov, ktorí si ich nemohli dovoliť. "Priebežne sa nás pýtali, čo potrebujeme, a poslali nám napríklad aj monitory a slúchadlá." Škola sa aj snaží prispôsobiť danej situácii, a tak kúpili učebnice na online vyučovanie.
Ako učiteľka sa Malíková vždy sústredí na to, koho ide učiť, nielen čo ide učiť. "Neváham tú istú hodinu zmeniť podľa toho, koho mam pred sebou, akých študentov."
V americkej škole sa každý deň opakujú tie isté predmety. Keďže hodiny majú 80 minút, má dostatočný priestor si ich rozdeliť na rôzne časti: zahriatie, minihodina a pracovná časť.
"Zahriatie je také privítanie pri dverách, keď sa ich pýtam, ako sa majú. Cieľom je, aby vedeli, že ma aj po ľudskej stránke zaujímajú a môžu sa na mňa obrátiť."
Potom nasleduje motivácia. Učiteľka si vždy pripraví menší príbeh. Často vie použiť príklady zo svojej firmy ako motiváciu alebo prečo ich učí daný jazyk, danú tému, aby to na konci hodiny vedeli interpretovať.
A potom sa sústredia na pracovnú časť, kde ich podelí do dvojíc alebo skupín a pracujú na danej problematike. "Ja sa už pomedzi nich prechádzam, pomáham im. Snažím sa dávať žiakom veľký priestor, aby sa sami prezentovali. " Študenti sa tak učia tímovej práci, aby boli pripravení súťažiť vo svete po škole.
Do USA bez angličtiny
Keď v roku 2000 dostal manžel ponuku ísť pracovať do USA, bola to pre Evu Malíkovú aj ich tri deti obrovská výzva, najmä preto, že po anglicky nevedela ani slovo. "Výziev som sa v živote nebála, a to je aj môj odkaz pre študentov na Slovensku. Netreba sa báť."
Ako učiteľka cudzích jazykov sa zrazu sama stala žiačkou. Všetko, čo vedela o výučbe, jej pomohlo naučiť sa po anglicky tak, že po piatich rokoch začala vyučovať. Robí to už šestnásť rokov.
"Po roku v USA som v New York Times našla inzerát na post učiteľa. Nevedela som si ani sama napísať životopis, ale bola som zvedavá a šla som," spomína na svoje začiatky. Prácu vtedy nedostala, pretože na vyučovanie nemala licenciu. "Ale bola to skvelá skúsenosť, lebo som už presne vedela, čo budem potrebovať nabudúce."
Keďže nemecký jazyk v New Yorku nie je taký bežný, dochádzala hodinu a pol z New Jersey do svojej prvej školy v Queens.
"Všetko toto považujem za skvelé skúsenosti – pomôže, keď si tak pomyslíme, že čo najhoršie sa môže stať? Netreba si hovoriť, že tam neuspejem, tam ma neprijmú. Pristupujem k tomu tak, že aj cez neúspech sa človek niečo naučí."
Netreba sa báť
Malíková tvrdí, že Slováci môžu byť na mnohé hrdí – aj na vzdelanie, na ktorom sa dá postaviť úspešná kariéra v zahraničí. "Sme toho s manželom dôkazom."
Dodnes je za svoje vzdelanie vďačná svojej alma mater, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a profesorke Bátorovej a doktorke Hockickovej. Aj keď dnes je z nej už Američanka, Slovensko považuje za svoj domov.
"Rada by som sa na dôchodok vrátila na Slovensko a prispela svojimi skúsenosťami k zlepšeniu nášho školstva."
Tento článok vyšiel vďaka grantovej podpore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Autor: Kristína Sojáková
