BRATISLAVA. Dôvodmi dlhodobej nečinnosti v reštitučných konaniach sú podľa Generálnej prokuratúry najmä náročnosť reštitučnej agendy a nedostatočný personálny a odborne pripravený administratívny aparát.
Dĺžku konaní od roku 2004 negatívne ovplyvnila aj viacnásobná reorganizácia štátnej správy.
Vyplýva to z výsledkov previerky na pozemkových a lesných odboroch okresných úradov, ako aj na odboroch opravných prostriedkov. TASR o tom informoval hovorca GP SR Dalibor Skladan.
"Zo skutočností zistených previerkovou činnosťou vyplýva, že niektoré konania, ktoré sa začali napríklad v roku 1992, neboli do roku 2021 ukončené. Je potrebné si uvedomiť, že počas neúnosnej doby presahujúcej niekoľko desiatok rokov sa občania nášho štátu nedomohli svojich ústavných práv, medzi ktoré nepochybne patrí ústavné právo vlastniť majetok," priblížil Skladan.
Ako vysvetlil, uplatnený reštitučný nárok spadá pod ochranu majetku, vyplývajúcu z článku 20 Ústavy SR a článku 1 dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach.
"Je preto zrejmé, že k historickej krivde, premietnutej do vymedzenia reštitučných titulov, pristúpila aj krivda novej doby pretavená do neschopnosti štátu inštitucionálne zabezpečiť rozhodnutie vo veci v rozumných lehotách," dodal.
GP SR na základe poznatkov z previerok vníma ako systémový nedostatok neproporčné rozdelenie počtu zamestnancov pozemkových a lesných odborov jednotlivých okresných úradov v rámci SR.
Previerku stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy vo veciach pozemkových reštitúcií vykonala Generálna prokuratúra SR v rámci plnenia Plánu hlavných úloh prokuratúry SR na rok 2021.
