BRATISLAVA. Univerzita Komenského (UK) v Bratislave naďalej odmieta novelu vysokoškolského zákona, ktorú predstavil vo štvrtok 9. decembra štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Ľudovít Paulis.
Univerzita oceňuje, že ministerstvo uznalo, že návrh zákona predložený do medzirezortného pripomienkového konania zakladal riziko priamej politizácie univerzít.
"Finálna verzia návrhu zákona však naďalej obsahuje nekoncepčné a nesystémové zásahy do samosprávnosti vysokých škôl," vyplýva zo stanoviska UK, ktoré poskytla hovorkyňa univerzity Lenka Miller.

Komplikované voľby do správnych rád
Nový koncept podľa najväčšej slovenskej univerzity odníma iniciačné právo nominovať členov správnej rady akademickému senátu.
"Správne rady majú rozhodovať o nakladaní s majetkom vysokej školy a fakticky o fungovaní univerzity. Spôsob ich voľby je pomerne komplikovaný, čo na jednej strane redukuje riziko priamej politizácie, na druhej strane však prináša množstvo ďalších problémov," píše sa v stanovisku.
Asi najdôležitejšou otázkou podľa univerzity je, či sa týmto mechanizmom podarí pre verejné vysoké školy vygenerovať tímy správnych rád s dostatočnými znalosťami, skúsenosťami a hlavne motiváciou pravidelne sa stretávať a vyjadrovať sa k množstvu dokumentov, ktoré budú musieť vyhodnotiť.
Rozpor s avizovaným cieľom reformy
Proces prijímania tohto zákona podľa UK opakovane porušil pravidlá legislatívneho procesu, ako aj základné pravidlá korektnej diskusie.
"Konštatujeme, že konsenzus vysokoškolského prostredia na zmene právnej úpravy, po ktorom volajú medzinárodné dokumenty, ako aj napríklad správa OECD, dosiahnutý nebol. Takáto právna úprava je nielen v priamom rozpore s avizovaným cieľom reformy vysokých škôl – zvýšením ich kvality, ale je nástrojom destabilizácie a rozvratu akademického prostredia," uvádza sa v stanovisku UK.
STU s návrhom nesúhlasí
Vedenie Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave považuje návrh novely vysokoškolského zákona za neakceptovateľný. Návrh naďalej obsahuje silné prvky politizácie vysokého školstva. TASR o tom informoval hovorca STU Juraj Rybanský.
"Je nesystémový, devastuje akademickú samosprávu a dáva nenáležite rozsiahle právomoci správnej rade vrátane rozhodovania o nakladaní s majetkom vysokej školy," uvádza sa v stanovisku vedenia STU.
Ako sa ďalej uvádza, navrhovaný spôsob kreovania a činnosti správnej rady navyše vyvoláva oprávnené pochybnosti o kompetentnosti, kapacite a motivácii tohto orgánu zodpovedne rozhodovať o dôležitých strategických i prevádzkových záležitostiach vysokej školy.
"Kľúčové slovo pri zložení rady by mal minister, naopak, úloha akademického senátu vysokej školy je výrazne oslabená a právo navrhovať vlastných kandidátov stráca úplne. Akademickú samosprávu na úrovni fakulty návrh v podstate likviduje," vyplýva zo stanoviska.
Podľa vedenia STU návrh vychádza z účelovo interpretovaných argumentov, spôsob jeho prípravy a komunikácie s tými, ktorých sa týka, bol a zostal mimoriadne nekorektný a neseriózny.
"Naša kľúčová výhrada však spočíva v tom, že predložený návrh novely vysokoškolského zákona neprináša riešenia skutočných problémov a aktuálnych výziev vysokého školstva na Slovensku, naopak, vnáša chaos do procesov, ktorými univerzity aktuálne prechádzajú práve v záujme zvyšovania vlastnej kvality," dopĺňa sa v stanovisku.
Vedenie STU vyzýva ministerstvo školstva, aby návrh v diskusii s akademickou obcou prehodnotilo.
"Súčasne sa obracia na predsedu i členov vlády SR a poslancov Národnej rady SR s naliehavou žiadosťou, aby návrh v predloženej podobe nepodporili,“ tvrdí vedenie STU.
Rade vysokých škôl úpravy nestačia
Aj Rada vysokých škôl napriek niektorým pozitívnym prvkom naďalej považuje novelu zákona o vysokých školách za neakceptovateľnú, pretože umožňuje politizáciu vysokých škôl, obmedzuje ich samosprávu a autonómiu., uviedol predseda Rady vysokých škôl Martin Putala.
"Navyše ministerstvo viedlo pripomienkové konanie neštandardným spôsobom, keď vôbec nebolo ochotné diskutovať o niektorých otázkach a tak drvivá väčšina zásadných pripomienok RVŠ a ďalších reprezentácií vysokých škôl ostala neakceptovaná," tvrdí Putala.
Riziko politizácie vidí Rada vysokých škôl v tom, že minister získava absolútnu kontrolu nad zložením správnej rady, ktorej dáva novela kľúčové právomoci v riadení vysokej školy.
"Akademický senát už nemôže navrhovať členov správnej rady z vlastnej iniciatívy, ale môže len prijímať návrhy od externých organizácií a navyše minister nemusí vymenovať senátom zvolených členov správnej rady," upozornil Putala.
Ako tvrdí, v správnej rade je okrem jedného zástupcu študentov vylúčené zastúpenie z akademickej obce a chýba tak prepojenie s vysokou školou. Vysvetlil, že správna rada má právo veta pri odvolávaní rektora, akademický senát sa najviac len vyjadruje k podstatným finančným otázkam a k hospodáreniu s majetkom.
Výrazne sa podľa Putalu obmedzuje i samospráva na úrovni fakúlt, dekana totiž vyberá a odvoláva výberová komisia namiesto voľby fakultným senátom.
"Potlačenie autonómie vysokých škôl vidíme v tom, že na úrovni vysokej školy sú mnohé otázky ešte podrobnejšie definované zákonom než doteraz a na úrovni fakulty síce môže vysoká škola navrhnúť, ako bude organizovaná, ale podlieha to schváleniu ministrom kontrolovanej správnej rade," povedal. Problematický je tiež podľa neho inštitút výkonnostných zmlúv pri financovaní vysokých škôl, "pretože je menej transparentný ako doteraz používaná metodika rozdelenia dotácie, ktorá tiež používala výkonové parametre."
Vyzývajú k diskusii
Rada vysokých škôl vyzýva ku konštruktívnej diskusii, keďže doterajšie stretnutia boli len o jednostrannej prezentácii stanovísk.
"Využijeme všetky možnosti na nápravu deformujúcich ustanovení v zákone v ďalšom legislatívnom procese, ako aj ďalších prejavov nespokojnosti s novelou zákona v rozsahu, ako to umožnia protipandemické opatrenia," uzavrel Putala.
Študentská rada vysokých škôl nateraz víta niektoré zmeny, ktoré prezentovalo ministerstvo školstva vo vzťahu k správnym radám.
"Bližšie vyjadrenie poskytneme v pondelok (13.12.) po dôkladnejšom sa oboznámení s návrhom novely," povedal predseda Študentskej rady Filip Šuran.
Paulis informoval, že na najbližšie rokovanie vlády ide upravený návrh reformy vysokých škôl, pričom do zákona zapracovali viaceré zásadné pripomienky.
Ide napríklad o povinnosť verejného vypočutia kandidátov pri voľbe členov správnej rady, schvaľovanie kandidáta na rektora volebným zhromaždením nadpolovičnou väčšinou členov zhromaždenia či zverenie schvaľovania niektorých riadiacich procesov do právomocí akademického senátu.