"Psychedeliká majú potenciál zmeniť pohľad psychiatrie, skúmajú sa a výsledky sú veľmi povzbudivé. Zatiaľ to však nie sú oficiálne lieky, aspoň nie väčšina," hovorí psychiater MATÚŠ VIRČÍK o látkach ako meskalín, psylocibín, esketamín.
Predpokladá sa, že psychedeliká budú budúce lieky na depresiu a iné psychické poruchy. Na ich ďalší výskum však treba ešte päť až desať rokov.
Depresia sa v každom prípade dnes na Slovensku lieči najmodernejšími liekmi. Pacienti však podľa Virčíkových skúseností stále prichádzajú po odbornú pomoc neskoro.
"Pýtajú sa ma, ako sa to mohlo stať, snažia sa prísť na daný moment, ale nerozumejú, že to nebol moment, ale spôsob života, aký viedli. Depresia nevznikne zo dňa na deň. Sú tam včasné varovné príznaky," hovorí.
V rozhovore si prečítate:
- Je depresia iba obranný mechanizmus tela?
- Ide o ochorenie úspešných ľudí?
- Ako vyzerá najmodernejšia liečba depresie a ako je možné, že niektoré lieky fungujú už do pár sekúnd?
- Prečo sú elektrošoky najúčinnejšou metódou tohto ochorenia a ako prebiehajú?
- Prečo je CBD olej na depresiu iba drahá a neúčinná pomôcka?
Niektorí psychológovia majú pomerne zaujímavú teóriu o depresii. Hovoria, že to nie je choroba, ale skôr rad skúseností, adaptačná a obranná reakcia na nepriaznivé okolnosti života. Dívame sa teda na depresiu nesprávne?
Táto psychologická teória sa skúma už niekoľko desaťročí a hovorí, že ak sa človeku udeje v živote niečo negatívne či traumatické, spustí sa obranná reakcia a tá vedie k prejavom depresie.
Vychádza z toho, že tak zvieratá, ako aj my ľudia máme určité evolučné mechanizmy – keď sme vystavení ohrozeniu, reagujeme útekom alebo útokom. A podľa tejto teórie existuje ešte stav zamrznutia.
Znamená to, že v ohrození zmrzneme a keď ohrozenie pominie, zaktivizujeme sa a ideme ďalej. Vedci si myslia, že keď sú niektorí ľudia v strese, môžu tento stav zapnúť a určité fyziologické funkcie sa v našom tele deaktivujú, čo sa môže navonok prejavovať ako depresia.
Nejde však o mainstreamovú alebo najuznávanejšiu teóriu. Môj osobný názor je, že má niečo do seba, lebo medicínsky vieme, že blúdivý nerv, ktorý hrá úlohu pri aktivovaní spomínaných reakcií a je veľmi dôležitou súčasťou autonómneho nervového systému, je naozaj zapojený do rozvoja depresie. No treba to brať s rezervou. Čo by z toho naše telo malo?
Psychológ: Nočným morám sa dá predísť, so spánkovou paralýzou je to zložitejšie Čítajte Možno sa chce poukázať na to, že telo má dobrý dôvod, prečo tak reaguje, a nemalo by sa to stigmatizovať.
Tu je veľmi dôležité povedať, že takto reagovať nie je pre telo prirodzené. Zoberte si napríklad, keď mačka chytí myš. Myš zapne funkciu zamrznutia, hrá sa, že je mŕtva, a keď ohrozenie pominie, mačka myš nechá, tá sa opäť zaktivizuje a funguje ďalej.
Lenže keď je človek vystavený dlhodobému alebo veľkému stresu, zapne sa uňho tento mechanizmus a vznikne depresia, nevie ho za niekoľko minút, hodín alebo dní vypnúť a zaktivizovať sa. Depresia trvá nielen mesiace, ale aj roky a neodíde sama od seba.
Neviem, či je dobré, ak by ľudia verili, že je to len obranná reakcia a odíde to samo. Sedieť doma a čakať by mohlo byť nebezpečné. Naopak, treba vedieť, že to nie je slabosť, niet sa za čo hanbiť a ide o ochorenie nielen liečiteľné, ale aj vyliečiteľné.
Je teda depresia klasická choroba?
