Zámer stíhať dezinformácie ministerky spravodlivosti za SaS Márie Kolíkovej v novele Trestného zákona nie je zlý, problémom sú konkrétne formulácie, tvrdí v rozhovore pre SME advokát TOMÁŠ KAMENEC, ktorý sa špecializuje na mediálne právo.
Znamená návrh ministerky Kolíkovej, že štát bude trestať ľudí za hlúposť?
Zákon by rozhodne nemal trestať hlúposť. Hlúposť je trestom sama osebe, a nemusíme hlúpemu človeku robiť život ešte ťažším.
Samotná myšlienka postihovať šírenie dezinformácií však nie je v rozpore s ústavou. Sám sa s tou myšlienkou dokážem stotožniť, hoci sa považujem za prísneho zástancu slobody prejavu. Dnes spoločnosť vyzerá inak ako povedzme pred desiatimi rokmi a zákony sa musia tejto zmene prispôsobiť.
Klamstvá o covide sú už hrozbou, Kolíková chce trestať šírenie dezinformácií Čítajte Akú zmenu máte na mysli?
V minulosti demokracia čelila vojenským hrozbám, potom prišiel na rad terorizmus a v súčasnosti sa tieto hrozby presunuli do sveta informácií a dezinformácií.
Môžeme vidieť systematické ovplyvňovanie ľudí dezinformáciami v politických otázkach, vo vzdelávaní, ale aj v otázkach zdravotnej starostlivosti.
Zaujímavým príkladom je kampaň v Spojenom kráľovstve pred referendom o odchode z Európskej únie. Samozrejme, na Slovensku najvýraznejšie vidno dezinformačnú kampaň o súčasnej pandémii.
Dezinformácie sú pritom reálnou hrozbou. Slovo má v súčasnosti obrovskú moc. Spomeňme si napríklad, ako falošná správa o zabíjaní kresťanských detí židovským lekárom v Topoľčanoch spôsobila v septembri 1945 protižidovský pogrom v meste. Rovnako aj strašná genocída v Rwande bola odštartovaná dezinformáciou. Demokracia sa musí vedieť proti tomu brániť.
Neubráni sa spoločnosť sama?
