BRATISLAVA. Slovenské národné parky sme posunuli do 21. storočia. Lesy neslúžia iba na ťažbu dreva, aj keď je po tom dopyt. Informoval o tom minister životného prostredia Ján Budaj na spoločnej tlačovej konferencii s premiérom Eduardom Hegerom (obaja OĽaNO).
Politická polemika skončila
„Chránené územia vo štvrtom a v piatom stupni ochrany prechádzajú pod štátnu ochranu prírody, pod ministerstvo životného prostredia. Vzniknú nové právne subjekty, chránené parky,“ uviedol Budaj.
Ak Sme rodina hlasuje proti reformám, nemá podľa Sulíka v koalícii čo robiť Čítajte Reformu nepodporilo hnutie Sme rodina. Prešla tak vďaka hlasom nezaradených poslancov Miroslava Kollára a Tomáša Valášeka. Minister Budaj preto pozval hnutie Sme rodina do práce.
„Koaličný partner nielen že nepodporoval projekt, ktorý je v Programovom vyhlásení vlády, ale vytiahol karty a obštruoval parlament. Napriek tomu parlament dal reforme zelenú. Pozývam hnutie Sme rodina do práce. Politická polemika skončila," reagoval Budaj na postoj hnutia.
Environmentálne organizácie privítali schválenie
Iniciatíva My sme les uviedla, že presunom štátnych pozemkov v národných parkoch pod ochranárov sa vytvorí základ pre moderne fungujúce oblasti podľa západného vzoru.
"Národné parky tak dostali šancu, aby sa z nich mohli stať medzinárodne uznávané chránené územia, ktoré budú poskytovať to, čo národné parky poskytovať majú – zážitok z divej prírody," poznamenal Karol Kaliský z iniciatívy My sme les.
Iniciatíva doplnila, že kľúčový bude vývoj v pilotných územiach ako Tatranský národný park (TANAP) či Slovenský raj. Tam bude podľa nej zásluhou kompletného presunu štátnych pozemkov možné nastoliť novú úroveň v ochrane prírody i programy na ich rozvoj najrýchlejšie.
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko poukazuje, že správa štátnych pozemkov v treťom stupni ochrany na správy národných parkov neprejde, kým nebude urobená zonácia.
"Čo tento zásadný ústupok znamená, ukáže bližšia budúcnosť. No jasné je, že až v zonácii pôjde o skutočnú podobu národných parkov a ich bezzásahových území," poznamenali ornitológovia.
Greenpeace Slovensko považuje schválenie reformy za výrazný posun aj napriek tomu, že sa o zonácii niektorých národných parkov a ich rozvoji ešte len rozhodne. Podobne to vníma aj Bratislavské ochranárske združenie, ktoré na sociálnej sieti uviedlo, že ide o významný krok pre ochranu prírody.
Riaditeľ Správy Národného parku Veľká Fatra Peter Vantara verí, že reforma proces zonácie urýchli.
Doplnil, že očakáva najmä personálne posilnenie Správy NP - odborných pracovníkov, strážcov i ekonomického úseku.
"Dôležité je zamerať sa aj na návštevníkov tohto chráneného územia. Poskytnúť im kvalitné informačné služby, či už v sprievodcovskej činnosti, vydávaní náučných publikácií, dbať na kvalitu turistických chodníkov," skonštatoval Vantara.
Za dôležité považuje tiež naďalej zamedzovať urbanizácii chráneného územia vo Veľkej Fatre a z hľadiska lesného hospodárstva sa zamerať na prírode blízke obhospodarovanie lesov.
Zonácia bude náročný proces
Zonácia Národného parku (NP) Slovenský kras zabezpečí ochranu územia v potrebnom rozsahu, ale i jeho socioekonomický rozvoj. Pre TASR to uviedol riaditeľ Správy NP Slovenský kras Ján Kilík v reakcii na reformu národných parkov, ktorú v utorok (14. 12.) schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Ochranári zo Slovenského krasu považujú schválenie reformy za dobrú správu pre všetky národné parky na území Slovenska. "Budeme mať právnu subjektivitu, tak ako je to aj u ostatných parkov nielen v okolitých štátoch, ale aj na celom svete. Postupne sa zabezpečí jednotná správa pozemkov vo vlastníctve štátu," vysvetlil Kilík.
Riaditeľ Správy NP Slovenský kras pripúšťa, že zonácia, ktorá má zabezpečiť ochranu i socioekonomický rozvoj územia súčasne, bude náročný proces. Lesníci sa však o prácu obávať nemusia, keďže je podľa jeho slov po prevode pozemkov pod správu ochranárov deklarované prevzatie všetkých potrebných pracovníkov Lesov SR.
"Aj keď sa ťažba dreva v lesoch bude postupne znižovať, spôsoby hospodárenia v lese budú náročnejšie, čo si vyžiada aj určitý počet lesníckej prevádzky," dodal Kilík.
Šitá horúcou ihlou
Schválená reforma národných parkov je šitá horúcou ihlou. Uviedol to štátny podnik Lesy SR, ktorý sa ešte s obsahom novely zákona o ochrane prírody musí oboznámiť. Je podľa neho zarážajúce, že taká dôležitá vec prešla "narýchlo zosnovaným pozmeňujúcim návrhom".
Podnik momentálne podľa vlastných slov nevie odhadnúť reálne dosahy novely vzhľadom na to, že pozmeňovací a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady SR Györgya Gyimesiho (OĽANO) bol do parlamentu predložený narýchlo. "Celá implementácia doplňujúceho návrhu si vyžiada podrobnú sociálnu a ekonomickú analýzu," spresnila hovorkyňa štátneho podniku Marína Debnárová.
Dúfame v benefity
Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP) rešpektujú rozhodnutie poslancov, ktoré je aj v súlade s obsahom memoranda o spolupráci medzi ministerstvom pôdohospodárstva a rezortom životného prostredia.
Prešla aj reforma národných parkov, opäť bez hlasov Sme rodina Čítajte „Dúfame, že tento krok prinesie prírode iba samé benefity. Veď, ako sme sa mohli v minulosti presvedčiť, integrovaný model správy v najstaršom národnom parku na Slovensku úspešne fungoval celé roky a už od vzniku TANAPu v roku 1949 bol inšpiráciou pre okolité štáty,“ uvádza sa ďalej v stanovisku, ktoré dnes médiám poskytla koordinátorka vonkajšej komunikácie ŠL TANAP Martina Petránová.
Štátne lesy zároveň dodali, že ako legitímny nástupca niekdajšej Správy TANAP-u vždy podporovali integrovanú a predovšetkým funkčnú ochranu tohto vzácneho územia, kde na piedestáli stojí príroda, a nie ekonomické záujmy jednotlivcov.
Mimoparlamentné strany reformu kritizujú
Europoslanec Michal Wiezik z mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) víta schválenie reformy národných parkov, no upozorňuje aj na nedostatky.
Naďalej sa obáva o osud národných parkov. Prijatú reformu kritizujú aj mimoparlamentné KDH a SNS.
"Znepokojuje ma na poslednú chvíľu prijatý pozmeňovací návrh, ktorý môže výrazne skomplikovať zonáciu a následné prevedenie národných parkov pod správu MŽP. Sme však na začiatku, a preto verím, že sa ministerstvo do budúcna vyvaruje nejasným či nedostatočne komunikovaným krokom, pre ktoré tu v posledných mesiacoch vyrástol štvavý populizmus krajnej pravice a absurdný odpor voči ochrane prírody," skonštatoval Wiezik.
Nezaradený poslanec NR SR Tomáš Valášek pôsobiaci v PS deklaroval, že každý dobrý návrh koalície môže rátať s jeho hlasom.
"Mrzí ma, že absolútne potrebné zmeny nedokáže koalícia s ústavnou väčšinou jednoducho presadiť. Pri národných parkoch išlo o kompromisný návrh, napriek tomu novela na svoje schválenie musela čakať v parlamente mesiace," poznamenal.
Podpredseda KDH Marián Čaučík nepovažuje prijaté zmeny za skutočnú reformu, hoci hnutie podporuje reformu i jednotnú správu národných parkov pod envirorezortom.
"Proces šesťmesačnej diskusie v parlamente i medzi verejnosťou nepriniesol jasnú a záväznú predstavu, ako by mali národné parky po novom fungovať. Priniesol, naopak, veľa otáznikov, vyvolal veľkú nespokojnosť dotknutých subjektov a prispel tak k polarizácii spoločnosti," povedal Čaučík s tým, že zákon v takejto podobe nemal byť prijatý.
SNS pripomenula, že v minulom volebnom období blokovala reformu národných parkov. Podotkla, že pod zámienkou ochrany prírody dochádza k presunu kompetencií pod rezort životného prostredia.
"Je nám ľúto, že dochádza k zrušeniu odštepných lesných závodov," doplnila strana a označila reformu za krok dozadu.
Reforma vnesie chaos
Reforma národných parkov (NP) vnesie chaos a ohrozuje fungovanie pozemkových spoločenstiev, pričom im hrozí zánik a zmena právnej formy na občianske združenia.
Tvrdí to Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov (ÚRZVNL) Slovenska na sociálnej sieti.
Neštátni vlastníci sa domnievajú, že schválená novela nespĺňa test ústavnej proporcionality. Neprimeraným spôsobom podľa nich zasahuje vlastníkom pôdy v národných parkoch do ich európskej slobody. Hrubo tiež porušuje ich právo efektívnej účasti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, skonštatovali.
"Z tohto dôvodu použijeme všetky právne kroky na ochranu súkromného vlastníckeho práva ľudí na vidieku, obrátime sa na prezidentku, prípadne následne na Ústavný súd SR a, samozrejme, o všetkom budeme informovať všetky orgány Európskej únie, počnúc novonastupujúcim vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku," informovala únia regionálnych združení vlastníkov.
