BRATISLAVA. Takmer rok hľadal štátny tajomník Ľudovít Paulis spoločnú reč s vysokými školami, no nenašiel ju. Aj po viacerých ústupkoch vysoké školy hovoria, že reforma je hrozbou pre akademickú samosprávu.
Diskusia sa tak presunie z odbornej na politickú úroveň. Už po prvých rokovaniach je zrejmé, že odmietavý postoj vysokých škôl preberajú niektoré koaličné strany.
Reformu zrejme tentoraz nebude blokovať Sme rodina. Kritickí sú najmä v Za ľudí a niektorí členovia OĽaNO.
O čo v reforme ide?
Podľa ministerstva školstva sú vysoké školy príliš uzavreté do seba a mali by sa viac otvoriť verejnosti. To je hlavným motívom reformy.
Zástupcovia vysokých škôl s tým názorom nesúhlasia a obávajú sa, že reformou stratia akademickú samosprávu. Ich postoj je natoľko zásadový, že z neho neustupujú ani po viacerých Paulisovych ústupkoch.

„Oni v realite nechcú v riadení vysokých škôl zmeniť nič. Neexistuje kompromis, ktorý by im vyhovoval. Ich kompromis je, že všetko ostane tak, ako je,“ hovorí expertka na vysoké školstvo Renáta Hall, ktorá posledný rok spolupracuje na príprave reformy a teraz v tejto téme radí premiérovi.
Kľúčové v tomto spore sú právomoci a postavenie dvoch akademických orgánov – akademického senátu a správnej rady.