Samuel Vilkovský je aktívny 25-ročný muž. Robí si doktorát na Strojníckej fakulte v Košiciach a popritom sa venuje podcastu o futbale. Vyzerá zdravo, pri výške 180 centimetrov váži okolo 90 kíl a len málokto by dnes povedal, že má za sebou boj s vlastným telom a s jedlom.
V roku 2018 sa spamätával z prvého rozchodu. Cítil sa, akoby zlyhal a objavila sa v ňom túžba dokázať okoliu, že dokáže čokoľvek. Napríklad zmeniť sa na čo najatraktívnejšieho muža.
"Čomu by ste pripisovali rozchod s krásnou priateľkou, keď po tom, čo sa pozriete do zrkadla, vidíte, že to brucho je trochu väčšie, ako by malo byť? Čím začnete? Váhou!" spomína Vilkovský.
"Nemyslím si, že som prvý a ani posledný, kto chcel po rozchode razantnú zmenu. Nový účes, pravidelná návšteva fitka... Bežné veci, ktoré urobil asi každý z nás. Ja som k tomu všetkému ešte pridal beh, cvičenie tabata a minimum jedla," dodáva.
Z jeho prvotnej snahy schudnúť pár kíl čo možno najrýchlejšie sa stala posadnutosť váhou. Za necelé dva mesiace schudol asi dvadsať kíl a s novou hmotnosťou 63 kilogramov sa dostal aj do zdravotných problémov.
„Keď sa na to spätne pozriem, nerozumiem, čo som to robil. Atraktívny som nebol. Skôr som ľudí desil,“ uznáva.
Jedzte pomaly a pri stole. Prečo nie je večeranie pred televízorom dobrý nápad? Čítajte Vilkovský o svojom boji s jedlom hovorí otvorene. Patrí tak v porovnaní so ženami len k hŕstke mužov, ktorí odhalili nezdravý vzťah k vlastnému telu a prehovorili o tom, že tlak na ideál krásy, štíhlosť či vypracovanú postavu, zďaleka nie je len ženská záležitosť.
Poruchy príjmu potravy sa vyskytujú v 90 až 95 % prípadov u dospievajúcich dievčat a mladých žien, 5 až 10 % prípadov tvoria mladí chlapci a muži. Vyplýva to z článku primárky a psychiatričky Jany Bullovej v odbornom časopise In Vitro.
Mesiace sebatrýznenia
Vilkovský opisuje, že v čase, keď chudol, jedával len ľahké raňajky, obed a malú večeru. Ak náhodou inému jedlu neodolal, premkol ho pocit viny, zlyhania a nasledovalo sebatrýznenie.
