„Keby Slováci naozaj chceli žiť s Čechmi v jednom štáte, museli by sa proti rozdeleniu vzbúriť, nemyslím nejakým povstaním, ale aspoň v podobe nejakej petície. Nič také nebolo.“
Takto sa Václav Havel vyjadril v roku 2006 v knihe rozhovorov Prosím stručne.
„Vaše tvrdenie je v priamom rozpore so skutočným dianím na Slovensku v rokoch 1991 – 1992,“ znelo v liste, ktorý ako reakciu zaslali priamo Havlovi pamätníčky na chvíle, keď sa rozpadala republika.
Jedna z jeho autoriek Eva Kováčová dnes hovorí, že list je napísaný dosť tvrdým tónom, ale nemohli mlčať a museli polemizovať s tvrdením, že Slováci nechceli spoločný štát a demokraciu.
Disident komunistického režimu, posledný československý a prvý český prezident Václav Havel zomrel pred desiatimi rokmi, 18. decembra 2011 ako 75-ročný. V zlomovom období novodobých dejín bol tri roky aj prezidentom Slovákov.
Deň, keď dav zaútočil na Havla Čítajte Polemika s Havlom
„Mali sme v tej dobe Hnutie československého porozumenia aj Iniciatívu za spoločný štát, vyvíjali sme mnohé aktivity, vyhlásenia, zhromaždenia,“ spomína na časy delenia republiky Kováčová. „Pod vyhlásenie za spoločný štát sa podpísali osobnosti ako Lasica, Satinský, Radičová, Janovic, Markovič, Jakubisko, Žbirka, a mnohí ďalší. Apelovali sme, že vo voľbách sme žiadnej strane nedali mandát na rozbitie spoločného štátu. Pod petíciu sa na Slovensku a v Čechách podpísalo dohromady viac než 1,3 milióna ľudí,“ vymenúva.
„Inteligencia bola vydesená z toho, čo sa deje. Nebolo to len rozbíjanie republiky, po nástupe Mečiara dostávala demokracia riadne zabrať.“ Kováčová tiež pripomína, že dokonca spolupracovali aj s ľuďmi z Havlovho blízkeho okolia.
