Babička po určení diagnózy starecká demencia teda definitívne zostala u Anetky, svojej dcéry, v bývalej izbe Magdy, svojej vnučky, a Magda sa nasťahovala do Babičkinho bytu, hoci s najvyšším odporom, lebo ak niečo neznášala, boli to zapratané miestnosti, prastaré zničené nábytky a džady všade, kam sa človek pozrel.
V tejto fáze už bolo tak akosi jasné, že Babička sa k sebe domov nevráti, a tak sa Magda rozhodla, že z bytu sa bez kompromisov vyhodia všetky zatuchnuté chujoviny, ktoré tam Babička od smrti pani Rupovej, svojej sestry, nazhromaždila. Keby si niekto myslel, že v jednoizbovom byte nie je možné nahromadiť veľa vecí, tragicky by sa mýlil.
Babička mala dar nikdy nič nevyhodiť, odkladala si ešte aj letáčiky z Kauflandu, čo jej prišli do schránky, a keď si Magda chvíľu naivne myslela, že najlepšie bude, keď všetky hovadiny pozvláča do pivnice, po návšteve pivnice pochopila, čo znamená mať niečoho po strop. Keby to na vlastné oči nevidela, nikdy by neverila, že je možné navŕšiť na seba toľko predmetov.
