Šošovicová polievka a ryba so zemiakovým šalátom namiesto tradičnej americkej morky. Katarína Bridová aj po dvadsiatich rokoch v Amerike chystá svojej rodine slovenské Vianoce.
Štedrú večeru si dajú 24. decembra, tak ako je zvykom na Slovensku. Suroviny na ňu dostane v neďalekom poľskom obchode.
"Majú tam všetko možné od jedla až po časopisy. Dokonca tam zoženieme aj slovenské krížovky, keď máme našich na návšteve," hovorí Bridová, ktorej sa za oceánom podarilo uspieť vo svete financií. So svojím americkým manželom a dvoma dcérami – škôlkarkami žijú v štáte Connecticut neďaleko New Yorku. Jej deti tak zažívajú slovenské Vianoce, aj keď Slovensko sami veľmi dobre zatiaľ nepoznajú. Keďže pandémia skomplikovala cestovanie cez oceán, na Slovensku bola zatiaľ len staršia z nich.
Úspešná žena v mužskom svete
Po dvadsiatich rokoch v Amerike dnes Katarína Bridová pracuje pre jednu z najrešpektovanejších finančných inštitúcií na svete, Morgan Stanley. Aj napriek agresívnemu pracovnému času hovorí, že to je práca jej snov.
Ako viceprezidentka vo firme spravuje tri investičné fondy, ktoré ponúkajú úvery stredne veľkým firmám. Cez private equity firmy dokážu klientom ponúknuť väčšie sumy než bežné banky, v miliónových sumách a na dlhšie obdobie. Každý z fondov, ktoré úspešná Slovenska spravuje, má hodnotu viac ako miliardu dolárov.
V newyorskom finančnom svete sa sústreďujú najdravšie talenty z celého sveta. "Je všeobecne známe, že je to svet, ktorému dominujú agresívni muži. Zároveň presne preto ženám veľmi držia palce."
Bridovej sa podarilo nájsť si v tomto prostredí svoje miesto aj preto, že pochopila, čo sa od nej očakáva: keď človek potrebuje pomoc, treba zdvihnúť ruku, a tiež sa treba aktívne hlásiť, keď sa vyskytne príležitosť. "Mňa najprv vzali na spravovanie jedného fondu, no keď som sa osvedčila, dospeli sme k tomu, že spravujem naraz tri fondy. Je to nielen vďaka tomu, že si viem dobre zorganizovať čas, ale aj preto, že o mne vedeli, že sa pýtam, keď niečo neviem, a nebojím sa robiť nové veci."
Vedieť si dobre zorganizovať prácu a čas je podľa Bridovej pre úspech v jej profesii veľmi dôležité. Rovnako treba vedieť efektívne komunikovať. "Komunikácia je jednoznačne základ. Vždy, keď sa niečo začne kaziť, treba sa ozvať a vydiskutovať si to."
Príchod do Ameriky bol šok
Spočiatku o štúdiu v Amerike sama neuvažovala. Na Evanjelickom lýceu v Bratislave sa zdokonaľovala v angličtine vďaka americkým lektorom a pastorom. Až od nich sa dozvedela o možnosti získať športové štipendium a dostať sa tak na americkú univerzitu.
Na univerzite v Marylande sa hneď na začiatku musela vyrovnať s viacerými prekážkami: finančnými, kultúrnymi, jazykovými, aj so vzdialenosťou od rodiny doma na Slovensku. Náklady spojené so školným jej pokrylo štipendium - 5000 dolárov počas štyroch rokov. Čo však štipendium nepokrývalo, boli náklady na život. Preto si Bridová popri štúdiu musela nájsť prácu.
"Zároveň som sa musela vnútorne vyrovnať s tým, že veľa študentov okolo mňa si to školné musí platiť samo," priznáva.
Jazyková bariéra jej zo začiatku komplikovala život v USA. "Spočiatku som ani spolužiačkam nie vždy rozumela a snažila som sa to skrývať. Dodnes sa na tom smejeme," hovorí.
Najväčší šok však prežívala z toho, že sa zrazu mala zapojiť do života obrovskej univerzity. "Nebolo nič, čo by ma pripravilo na kampus s 50-tisíc študentmi," spomína Bridová na svoje začiatky v USA.
Na začiatku si vôbec nebola istá tým, či by za oceánom chcela zostať žiť, postupne však skúsenosťami nadobudla sebavedomia, ktoré si život v cudzine vyžaduje.
Radosť z práce je základ
Život v New Yorku pre ňu charakterizuje tvrdá práca.
"Makáme do noci. Ľudia sa chytajú za hlavu, keď zistia, koľko robím. Odrobím si každý jeden cent," hovorí Bridová. Svoju kariéru má však rada a cíti sa šťastná, aj vďaka tomu, že v manželovi má veľkú oporu a spolu sa im podarilo nájsť rovnováhu medzi prácou a rodinným životom.
Katarína Bridová s manželom a dcérami. (zdroj: Archív K.B.)"Každý si musí nájsť, čo mu najviac vyhovuje. Keď robíš vyše 12 hodín denne, tak to nemôže byť z donútenia. Malo by ti to robiť radosť, najmä ak to nie je tvoja firma. Človek si musí nájsť, čo mu robí radosť, a musí byť spokojný s tým, kým je."
Rozhodnúť sa pre život v zahraničí znamená aj rozhodnúť sa žiť ďaleko od rodiny. Aj dnes priznáva, že je ťažké mať rodičov a priateľov ďaleko.
"Keď som bola v škole, telefonovať som si mohla dovoliť len občas. Desať minút stálo 50 dolárov, čo je dnes nepredstaviteľné," spomína Bridová. "Rodičia si nevedeli predstaviť, čo prežívam a boli šťastní, že som v USA. Človek prináša obete, ale istým spôsobom nevie, do čoho ide. Dnes nám technológia pomáha byť viac v kontakte."
Ľahší štart medzi optimistami
Slovenskú kultúru udržiava a odovzdáva svojim dcéram nielen na Vianoce. Cez slovenskú komunitu v USA zostáva v živom spojení so Slovákmi, ktorí, tak ako ona, vedia, aký vie byť život v zahraničí ťažký, najmä v tom, že čokoľvek robia, stále sa cítia ako cudzinci. "Je to taká druhá rodina, držíme si palce a môžeme si zavolať keby niečo."
Na Slovensko teraz chodí len na návštevy, a preto sa sústredí na veci, ktoré jej robia radosť a menej vníma politickú situáciu v krajine. Pre Slovensko by si priala, aby ľudia boli viac otvorení neznámemu a pozitívne naladení.
"Istým spôsobom si človek musí vážiť, čo má, a keďže sociálne siete ukazujú len skratku, ľahko to ľudia zle chápu. Nikto ti nedá nič zadarmo, a vždy ide o to, čo do toho dáš."
Je veľký rozdiel, ak ľudia nevidia príklady tých, ktorí sú skromní, majú správne hodnoty a sú aj úspešní. "Amerika ťa tlačí do veľa pozitívneho a keď si obklopený optimistami, je ľahšie sa odraziť. A je super, ak aj ľudia na Slovensku budú vidieť, že je svetlo na konci tunela a netreba sa vzdať."
A čo by Katarínu Bridovú priviedlo vrátiť sa žiť na Slovensko? "Penzia!" usmeje sa. "Aj po dvadsiatich rokoch tam mám priateľstvá na celý život. Určite by som chcela dať možnosť mojim dvom dcéram vidieť, kde ich mama vyrastala, tráviť tam letá alebo si môcť vybrať štúdium v Európe."
Tento článok vyšiel vďaka grantovej podpore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Autor: Kristína Sojáková
Beata
Balogová
