BRATISLAVA. Životný príbeh Václava Havla ukazuje, že ideály do politiky patria. Bez nich ostanú len čiastkové záujmy, ktoré majú krátkodobú trvácnosť.
Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii na desiate výročie úmrtia posledného československého a prvého českého prezidenta Václava Havla.
Havlov odkaz nemá iba podobu pomníka
Havel bol podľa nej človek spojený s najvýznamnejšími chvíľami slovenskej a českej histórie.
"Havel sa podieľal na všetkých troch líniách posledných piatich desaťročí - ako disident a politický väzeň, ako výrazná a nezabudnuteľná tvár Novembra i ako prvý ponovembrový prezident, ktorý bývalým sovietskym satelitom pomáhal začleniť sa do západného demokratického sveta," pripomenula hlava štátu.
Havel si myslel, že Slováci nechceli žiť s Čechmi. Keď dostal list zo Slovenska, chybu si priznal Čítajte Zdôraznila, že posledný československý prezident bol presvedčený o dôležitosti rozvoja a kultivovania mravného poriadku, ktorý jediný môže byť zdrojom rešpektu k pravidlám ľudského spolužitia. Bez neho nemá spoločnosť podľa Havla šancu na pokoj, stabilitu, spokojnosť a prosperitu.
"Aj preto odkaz Václava Havla nemá iba podobu akéhosi pomníka, ku ktorému pri výročiach kladieme vence. Naopak, núti nás v každej chvíli klásť si otázku, v akej miere tento ideál demokracie napĺňame," dodala Čaputová.
Kto bol Václav Havel
Havel stál na čele spoločného štátu Čechov a Slovákov od roku 1989 do roku 1992, desať rokov bol potom prezidentom Českej republiky. Stál aj za vznikom Charty 77 a bol jedným z jej prvých troch hovorcov.
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Havlovi mnohé ceny, vyznamenania alebo čestné doktoráty.
Ako prvý Čech dostal 23. júla 2003 najvyššie štátne vyznamenanie USA - Prezidentskú medailu slobody.
Zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku.
