BRATISLAVA. Žiadna zo zákonodarnej, výkonnej alebo súdnej moci nemá právo ukladať generálnemu prokurátorovi, akým spôsobom má uplatňovať svoje zákonné oprávnenia ani ako má postupovať v konkrétnej trestnej veci. Na sociálnej sieti to uviedol šéf Generálnej prokuratúry Maroš Žilinka.
Reagoval tak na skupinu poslancov Národnej rady za SaS a OĽANO, ktorá sa obrátila na Ústavný súd v súvislosti s využívaním sporného paragrafu 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom.
Poslanci žiadajú Ústavný súd o pozastavenie paragrafu 363 Čítajte Poslanci podľa Žilinku svoj návrh na vyslovenie nesúladu paragrafu 363 Trestného poriadku s ústavou postavili na tvrdení, že prokuratúra je súčasťou výkonnej moci, čo vyvrátil aj nález Ústavného súdu.
"Je preto nepochybné, že v SR prokuratúra nie je súčasťou výkonnej moci, ako to nesprávne tvrdia navrhovatelia, ktorí navyše prikladajú tomuto tvrdeniu povahu rozhodujúceho východiska pre tvrdený nesúlad napadnutých ustanovení Trestného poriadku s Ústavou SR," skonštatoval Žilinka.
Predmetom rozhodovania Ústavného súdu nebude podľa Žilinku preskúmanie spôsobu, akým sa používa paragraf 363, ale preskúmanie a rozhodnutie, či napadnuté ustanovenie Trestného poriadku je alebo nie je v súlade s ústavou.
Skupina poslancov Národnej rady za SaS a OĽANO sa obrátila na Ústavný súd v súvislosti s využívaním sporného paragrafu 363 Poslanci chcú vedieť, či spôsob, akým ustanovenie generálny prokurátor Žilinka využíva, je v súlade s ústavou. V piatok o tom informoval poslanec Alojz Baránik (SaS).
Sporný paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
