Text je prepisom relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Lenka Šamajová.
Mnohé z toho, čo v ľudia v pandémii už druhý rok prežívajú, je podľa kazateľa DANIELA PASTIRČÁKA len praskaním veľkej ilúzie, v ktorej si človek sám seba predstavoval ako Boha evolúcie. Tvrdí, že práve intenzívne prežívame, že to tak vôbec nie je.
O rozdelení spoločnosti hovorí, že ho nemožno riešiť nijako inak ako priznaním, že žiadna individualita nežije mimo celku.
A za tému Štedrého večera vo svojej komunite označuje hľadanie dieťaťa v nás, ktoré sa potrebuje nepretržite rodiť z čistoty, z prostoty, z celistvosti odpútané od klamných lákadiel naliehavého vonkajšieho sveta.
Čo spoločné by mohli prežívať veriaci a neveriaci na Vianoce?
Vieru. Lebo ak veríte, že pravda existuje a že keď má byť človek človekom, tak musí v rozhodujúcich situáciách uprednostniť pravdu pred vlastným záujmom, tak veríme v to isté.
Veríte, že láska existuje, že to nie sú iba biochemické reakcie a že láska je imperatívom, ktorému treba podriadiť všetko ostatné?
Áno, verím.
Tak potom veríme v to isté. Ja tomu hovorím Boh. To je to celostné bytie, z ktorého pochádzame, ku ktorému smerujeme a ktoré dáva všetkému zmysel. O tom sú vlastne aj Vianoce.
Mohli by sme to teda nazvať aj láskou?
