Handzuš: Keď deťom zoberiete niečo, čo milujú, sú psychicky úplne dole

Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Karin Popovcová.

„Ak mladý talent vynechá tri roky hokejových tréningov, je to koniec športovej kariéry,“ hovorí majster sveta v hokeji a víťaz Stanleyho pohára MICHAL HANDZUŠ. V rozhovore opisuje, či je pravda, že hokej si môžu dovoliť len deti z bohatších rodín, v čom je preňho Slovensko lepšie ako Spojené štáty, a to, prečo je potrebnejšie budovať verejné ihriská viac, ako podporovať kluby.

Ako to vyzerá teraz vo vašej hokejovej škole? V akom režime fungujete?

Našťastie sa minulý piatok začalo trénovať. Vyšla vyhláška, kde v režime OP môžu trénovať registrované kluby alebo športovci v registrovaných kluboch. Síce môžeme trénovať, ale nemôžeme hrať v súťaži. Deti môžu konečne robiť to, čo majú radi, ale nie je to plnohodnotné. Veríme, že toto bol prvý krok a ďalším bude povolenie súťaží.

Spomínali ste mi, že na deťoch vidíte devastačné následky. Skúste mi to opísať.

Je tretí lockdown, počas ktorého sú deti zavreté. Všetky životné návyky, ktoré mali aj vďaka športu, sú stratené.

Nerád by som rozprával len o športe. Je to jeden balík. V škole sa vzdelávajú a vo voľnočasových aktivitách si vyberajú to, čo majú radi. Robia to s nadšením a láskou. Nastavujú si ciele do budúcna, disciplínu a získavajú životné zručnosti, ktoré im pomôžu, aj keď to možno nebudú robiť.

Tretí rok majú limitujúce prostredie. Úplne sa odsúvajú krúžky a voľnočasové aktivity. Všetky návyky, ktoré si budovali cez tieto aktivity, strácajú. Sú zavreté doma pri počítačoch, mobiloch, čo sa im v budúcnosti môže vypomstiť.

Ako sú na tom deti psychicky? Pri debate hygienikov a vládnych rozhodnutí to nezaznieva. Detskí psychológovia a učitelia opisujú, že z detí sú „malí zombíci“. Dúfam, že sa cez to dostanú, ale sú na tom zle. Vidíte to na tréningoch aj vy?