Text je prepisom z relácieRozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk . Prepísal ho Dávid Wiltschka.
„Krása je bez podmienok,“ hovorí v jednej zo svojich kampaní.
Pri výrobe šperkov používa čičmiansky vzor, no nechce byť jednou z tisícok vykrádačov, ktorí s ním voľne narábajú. Po odrátaní nákladov preto z každého predaného výrobku venuje istú sumu obci Čičmany. „Aby aj naše deti mohli obdivovať túto nádhernú dedinku,“ hovorí šperkárka a dizajnérka PETRA TÓTH.
Na základe vlastných skúseností tvrdí, že niektoré ženy vedia byť zlé a sebecké.
O vzťahu k folklóru, hejtovaní, kampani s dcérou prezidentky Čaputovej či o podnikaní počas pandémie sa zhovárame s umelkyňou, ktorá sa vníma ako škodná pre mnohých kolegov.
Petra Tóth
- slovenská podnikateľka
- dizajnérka a šperkárka, ktorá pretvára slovanské ornamenty do súčasnej formy
- jej výrobky sú distribuované do celého sveta
Vytvorili ste sériu šperkov inšpirovaných vzorom z Čičmian. Zacitujem vás: „Nikto z tých, ktorí doteraz použili typický vzor z obce Čičmany, či už na olympijských dresoch, poťahoch vo vlakoch, metrážnom textile a na mnohých iných predmetoch, doteraz Čičmancom ako odplatu nič nedal. Ani len poďakovanie, či sponzorský dar na zachovanie chalúpok a údržbu dedinky.“ Nie je to, najmä v prípade olympijského tímu, zvláštne?
Je to veľmi zaujímavé a zvláštne, keďže hovoríme o našom najslávnejšom vzore, ktorý každý spoznáva a mnohí ho majú napríklad na rúškach.
Ja som sa k tejto téme dostala vďaka pani starostke, ktorá mi opísala ich situáciu. Opravila môj výrok, keďže raz na oplátku dostali tri tričká.
Nevedela som o stave, v akom sa nachádzajú, konkrétne o problémoch týkajúcich sa údržby obce, napríklad pri odhŕňaní snehu. Pani starostka sa ma spýtala, či by som bola schopná niečo vymyslieť, prípadne o tom aspoň informovať. Ako šperkárke mi napadlo vytvoriť pre nich šperky.
Vaša myšlienka zožala dosť veľký úspech. Okrem toho časť peňazí venujete práve obci Čičmany. Zlepšila sa vďaka vám ich situácia?
Verím, že áno. Dostali od nás prvé peniaze, z čoho sa veľmi tešia, hoci viem, že ich z biedy nevytrhnú.
V roku 2021 sa im podarilo zaviesť systém plateného parkovania, ktorý im pomohol získať pomerne veľa finančných prostriedkov. Z pani starostky sa tak stala akási „bacharka“ kontrolujúca, či ľudia zaplatili za parkovanie.
Nevyplýva z toho smutný fakt, že si na Slovensku neudržiavame tradície?
Je to strašné a som skutočne zasiahnutá. Osobne som nikdy nemala víziu pracovať s čičmianskym vzorom, keďže ho použili už takmer všetci dizajnéri.
Nedávno som zachytila informáciu o nových vlakoch s dizajnom inšpirovaným práve Čičmanmi. Starostka to zdieľala, dokonca sa pokúsila kontaktovať železnice, no nedočkala sa odozvy. Väčšina subjektov, s ktorými chce v tejto súvislosti nadviazať komunikáciu, ju absolútne ignoruje.
Pomerne veľa pracujete s ľudovými motívmi. Platí, že človek pochopí, akou bohatou tradíciou je folklór, až keď do neho načrie?
Folklór je úžasný a nevyčerpateľný. Keď však do neho hlbšie nazriete, tak zistíte, aké množstvo problémov so sebou nesie. Nebyť niekoľkých zanietených aktivistov, dávno by tu nebol.
Tvrdím, že folklór nám v súčasnosti zomiera a píšeme posledné strany jeho denníka. Keď odídu staršie ženy, ktorých zásluhou je zatiaľ zachovávaný, môžeme ho definitívne stratiť.
Sú to iba staršie ženy?
Väčšinou áno, našťastie existuje aj niekoľko mladých.
V súčasnosti máte kampaň, ktorej tvárou je dcéra prezidentky Zuzany Čaputovej Emma. Hovoríte v nej, že krása je bez podmienok. Vznikla táto myšlienka po útoku poslanca Tarabu na Emmu Čaputovú?
