BRATISLAVA. O vine a treste majú rozhodovať súdy, nie prokurátor. Uviedol to špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
Reagoval tým na príklady aplikácie sporného paragrafu 363 Trestného poriadku z nedávnej minulosti.
Také právomocí nemá nikto v Únii
Zopakoval, že rozsah právomocí vyplývajúci z paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý sa na Slovensku týka aj nemeritórnych rozhodnutí, napríklad uznesenia o vznesení obvinenia, nie je nikde v Európskej únii.
"Zjavne tam trestné stíhanie funguje a nie je to žiadny uholný kameň trestného konania, lebo inak by to museli mať aj iné krajiny. A nemá to žiadna," zdôraznil.
Aj z hľadiska trojdelenia štátnej moci považuje za problematické, keď prokuratúra využije tento paragraf napriek skoršiemu rozhodnutiu súdov v tej istej veci.
Lipšic: Video z chaty môže vyhodnotiť ako dôkaz len dozorový prokurátor Čítajte "Ešte extrémnejšie je to v situácii, keď Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd povedia v rámci rozhodovania o väzbe, že je trestné stíhanie vedené dôvodne, základná materiálna podmienka je naplnená, dôkazy na vznesenie obvinenia stačia, ale Generálna prokuratúra povie, že nestačia," vyhlásil.
Jednoznačný dôvod na aplikovanie paragrafu je podľa neho v situácii, keď príde k evidentnej nezákonnosti v prípravnom konaní.
"Ale keď sa napríklad argumentuje, že jeden spolupracujúci obvinený a ďalšie dôkazy nestačia na vznesenie obvinenia, alebo dvaja spolupracujúci nestačia, alebo výpovede sa v nejakej malej veci líšia, a preto nie sú vierohodné, to už je vecou, ktorú by mal posudzovať súd," podotkol Lipšic.
O vine a nevine rozhodujú súdy
Poukázal na to, že v jednom z posledných rozhodnutí podľa paragrafu 363 Trestného poriadku generálny prokurátor argumentuje judikatúrou Najvyššieho súdu, že ak je rozhodnutie o vine založené na výpovedi jedného svedka, musia ju potvrdzovať ďalšie dôkazy.
"Ale táto judikatúra sa týka rozhodnutia o vine. Moja otázka je, rozhoduje generálny prokurátor v konaní podľa 363-ky o vine? No asi nie. Konať o vine a nevine je podľa našej ústavy vecou súdu," dodal.
Po podaní obžaloby rozhoduje súd
Hovorí, že hodnotenie dôkaznej situácie v prípravnom konaní by malo byť vecou dozorového prokurátora, a keď je podaná obžaloba, prislúcha toto hodnotenie už len súdu.
"Potom ale povie Generálna prokuratúra, že nie je možné po začatí trestného stíhania vypočúvať podozrivých v procesnom postavení svedkov, lebo je tu nejaká nová doktrína. Nejde však o žiadnu doktrínu. Práve naopak, po začatí trestného stíhania vo veci nie je možné v žiadnom inom procesnom postavení podozrivú osobu vypočuť, len ako svedka," podotkol Lipšic.
Zdôraznil, že do roku 2015 mohol využívať generálny prokurátor paragraf 363 Trestného poriadku len na meritórne rozhodnutia, pričom po roku 2011 zákon zakazoval tzv. negatívne pokyny.
"Som prekvapený, že aj v parlamente sú doteraz niektorí poslanci, ktorí hovoria, že teraz kritizujem paragraf 363, pričom som ho do Trestného poriadku zaviedol. Kto si dá trošku roboty s tým, aby zistil, aký bol vývoj právnej úpravy, príde k tomu, ako to v skutočnosti bolo," doplnil špeciálny prokurátor.
V prípadoch, kde generálny prokurátor použil paragraf 363 Trestného poriadku , možno aj naďalej konať., uviedol v reakcii na Lipšica šéf Generálnej prokuratúry Maroš Žilinka.
Žilinka: Sme povinní posudzovať zákonnosť konania
Žilinka zdôraznil, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
"Práve prokurátor a zvlášť Generálna prokuratúra, sú oprávnení a povinní posudzovať dôvodnosť vznesenia obvinenia a zákonnosť konania a nezákonné postupy a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní korigovať," spresnil.
Tvrdí, že zásada voľného hodnotenia dôkazov je jednou zo základných zásad trestného konania a platí v prípravnom konaní aj pre Generálnu prokuratúru.
