BRATISLAVA. Spor predsedu Súdnej rady Jána Mazáka a generálneho prokurátora Maroša Žilinku nie je osobný. V rozhovore pre agentúru SITA to zdôraznil Ján Mazák s tým, že spor sa týka ústavno-právnej problematiky, či môže generálny prokurátor, ktorý je v náleze ústavného súdu označený, že patrí do systému výkonnej moci, revidovať právne názory senátov Najvyššieho súdu.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenia vo viacerých kauzách prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku. Išlo napríklad o obvinenie exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému. V prípade Pčolinského však o väzbe opakovane rozhodoval ako Špecializovaný trestný súd, aj Najvyšší súd.
Mazák: To, ako si Žilinka vykladá paragraf 363, môže byť protiústavné Čítajte Mazák sa prikláňa k zmene paragrafu 363
Mazák ďalej uviedol, že by sa v tomto prípade ozval bez ohľadu na to, kto by sedel na stoličke generálneho prokurátora.
„To je ústavný problém. Pretože súdna moc je nezávislá. A jej právne závery nemôže generálny prokurátor žiadnym spôsobom anulovať. Ani použitím paragrafu 363 Trestného poriadku,“ povedal.
Šéf súdnej rady sa preto prikláňa k zmene paragrafu. „Keďže výklad toho paragrafu umožňuje takéto rozhodnutia, aké urobil generálny prokurátor, tak jediná cesta je toto ustanovenie revidovať. Upraviť ho, aby nebolo možné urobiť niečo také, že senát najvyššieho súdu povie, že stíhanie konkrétnej osoby je dôvodné a o šesť dní nato povie generálny prokurátor za tej istej situácie, že nie je dôvodné,“ vysvetlil.
“Mám nezrušiteľné právo na slobodu prejavu, do ktorého obsahu patrí aj kritika rozhodnutí aj generálneho prokurátora. Paradoxne, generálny prokurátor, ktorý by mal slobodu prejavu chrániť, mi v nej bráni.
„
Podľa Mazáka sa nič také nikdy nestalo v celej Európskej únii alebo na Slovensku. „Preto som sa ozval ako bývalý predseda Ústavného súdu a generálny advokát Súdneho dvora EÚ. Navyše, som členom výberovej komisie pre Európsku prokuratúru, takže poznám systémy prokuratúry z celej Európy. Považoval som to za svoju povinnosť. Keď niekto berie moje právne názory osobne, tak je mi to ľúto,“ doplnil.
Dodal, že je to iba diskusia o tom, či môže zasiahnuť do legitimity rozhodovania Najvyššieho súdu generálny prokurátor spôsobom, aký predviedol.
Mazák: Žilinka mi bráni v slobode prejavu
V reakcii na kritiku predsedu Súdnej rady Žilinka v novembri uviedol, že predseda Súdnej rady nie je orgánom príslušným posudzovať a ani vyslovovať závery o súlade alebo nesúlade rozhodnutí generálneho prokurátora s ústavou.
„Ja to predsa viem. Ale mám nezrušiteľné právo na slobodu prejavu, do ktorého obsahu patrí aj kritika rozhodnutí aj generálneho prokurátora. Paradoxne, generálny prokurátor, ktorý by mal slobodu prejavu chrániť, mi v nej bráni,“ pokračoval Mazák v rozhovore, podľa ktorého je generálny prokurátor exekutívny orgán.
„Keď raz ústavný súd povedal, že patrí do systému výkonnej moci, tak to bola síce len jedna veta, ktorá vychádzala z hlbokého poznania trojdelenia štátnej moci v našom ústavnom poriadku. Generálny prokurátor nie je sudcom, ani zákonodarným orgánom. Nuž, zostáva mu už len výkonná moc,“ uviedol Mazák.
Nemení na tom podľa neho nič ani nález Ústavného súdu, ktorý obsahuje hodnotenie prokuratúry, teda nie generálneho prokurátora, ako sčasti zložky výkonnej moci a sčasti ako orgán plniaci niektoré justičné funkcie.
„Koniec koncov všade v krajinách EÚ je prokuratúra považovaná za orgán výkonnej moci, aj keď plní niektoré justičné funkcie. Platí to aj pre Európsku prokuratúru,“ uzavrel Mazák s tým, že sa neprihovára za to, aby sa slovenská prokuratúra transformovala do iného modelu a je podľa neho nastavená funkčne.
