BRATISLAVA. Ako sľúbiť voličom, že budú môcť referendom vyvolať predčasné voľby, ale neohroziť svoj súčasný mandát poslanca, predsedu parlamentu a stranu vo vláde?
Tvrdením, že zmena môže začať platiť až od budúceho volebného obdobia.
Hoci je Boris Kollár jedným z lídrov vládnej koalície, chce odporcom koalície zmenou ústavy umožniť, aby mohli v ľudovom hlasovaní skrátiť volebné obdobie parlamentu. Sám pritom tvrdí, že podporuje vládnu koalíciu a predčasné voľby odmieta.
„Nedá sa inak, iba vydržať,“ reagoval v decembri, či štvorkoalícia vydrží.
V otázke doplnenia referenda za predčasné voľby do ústavy však nemá podporu koaličných partnerov, aj keď predseda OĽaNO Igor Matovič a šéf SaS Richard Sulík najskôr tvrdili, že ľudia majú mať právo v referende rozhodnúť. Najmä Matovič bol ako opozičný politik zástancom inštitútu referenda.
Šéf Sme rodina teraz hľadá spôsob, ako svoj sľub dodržať, ale nespôsobiť ním pád vlastnej vlády, ak by predsa len následné referendum za predčasné voľby po zmene ústavy bolo úspešné.
"Nemôže to platiť spätne. Až od roku 2024 by tak mohol platiť zákon, ktorý by hovoril, že sa dá skrátiť volebné obdobie vlády,“ povedal Kollár koncom decembra v rozhovore pre SITA.
Nielen ústavní právnici a predošlá zmena ústavy v minulosti, ale aj Ústavný súd jednoznačne tvrdia, že to tak nie je a zmena je možná okamžite.
