Psychologička z tímu v Miloslavove: Násilie nemusí byť plánované. Deti neskôr neveria, kam to až zašlo

Na Základnú školu v Miloslavove v pondelok nastúpil krízový intervenčný tím zložený zo psychológov. Je v ňom aj MÁRIA ANYALAIOVÁ, ktorá bude spolu s ďalšími odborníkmi pomáhať školákom a učiteľom vyrovnať sa so situáciou, ktorá nastala po zverejnení videa, na ktorom skupina tínedžerov kruto zaobchádzala s 11-ročným dievčaťom.

Videá a fotografie z incidentu sa šírili na sociálnych sieťach. Jeden z členov skupiny tínedžerov navštevuje školu, kde bude Anyalaiová pôsobiť spolu s ďalšími odborníkmi.

Prečo vznikne skupina detí či tínedžerov, ktorá ubližuje iným?

Nie je veľmi nezvyčajné, že sa vytvorí skupinka a ubližuje niekomu slabšiemu. Deje sa to v školách aj mimo nich, ale v rôznej intenzite. Ako psychologička v poradenskom zariadení som pracovala aj s deťmi, ktoré útoky iniciovali.

K prípadu v Miloslavove sa pri motiváciách konania detí nebudem konkrétne vyjadrovať, lebo detaily okolo aktérov úplne nepoznáme a každé dieťa môže mať vlastnú motiváciu.

Medzi iniciátormi útokov z mojich skúseností však boli rôzne prípady – deti z rodín, kde bolo násilie medzi partnermi aj smerom k deťom alebo boli emocionálne zanedbávané, nevidené, nerešpektované.

V ďalších rodinách násilie nebolo, ale na konanie detí mohol mať vplyv spôsob, akým sa v rodine hovorilo o tom, ako dosiahnuť nejaký cieľ, ako sa k nim správa šéf v práci. Napríklad, ak v rodine veľmi pretláčajú naratív, že majú na niečo právo a môžu si to zobrať bez ohľadu na to, čo tým spôsobia niekomu druhému.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vyfackaj učiteľa, obes sa, kradni. Ako sa deti zapájajú do násilných online výziev Čítajte 

Nemusia o tom rodičia ani hovoriť, stačí, že deti tento spôsob konania u nich vidia. Iné deti sa cítili prehliadané v rodine alebo v rovesníckej skupine a cítili sa frustrované. Mala som prípad, keď mi dieťa po rozchode, ktorý nevedelo spracovať, povedalo, že ak by malo zbraň, tak ju použije.

Nemusí ísť o deti z nefunkčných rodín, boli medzi nimi aj deti so zázemím, s dobrými výsledkami s ašpiráciou na vysokú školu, ale dostali sa do obdobia, že boli veľmi nešťastné.

Môže do toho vstupovať aj túžba po moci, potreba niekoho ovládať, lebo dieťa nemá kontrolu nad tým, čo sa mu deje, túžba po vzrušujúcich zážitkoch, ktoré sa môžu vymknúť spod kontroly. Úlohu môže zohrať naozaj veľa faktorov.

Deti sa učia od dospelých bez toho, aby sme im čokoľvek zdôvodňovali. Odpozorujú, čo a ako sa rieši vo verejnom priestore, aký používame jazyk.

Každé dieťa je niekedy frustrované. Prečo sa niektoré uchýlia k vyvršovaniu sa na iných?

Dôležitú úlohu určite zohrávajú omamné látky a alkohol, ktoré to môžu naštartovať, lebo znížia vnímavosť a citlivosť voči druhému.

Podceňovať netreba ani tzv. emocionálnu nákazu v skupine. Jeden z členov skupiny do toho ide a ostatní sa zvezú na vlne jeho emócií, hoci robí niečo zlé a emócia sa potom prenesie na ostatných členov skupiny. „Intelekt davu“ totiž býva nižší ako intelekt jednotlivca. Racionálne myslenie je potlačené a ide sa ťažko po emóciách.

Niektoré deti sa na takých aktivitách zúčastnia z lojality k skupine, „zvezú“ sa popri partii, hoci ony samy by to nikdy nenavrhli ani nevymysleli. Každé frustrované dieťa, sa, samozrejme, neprejavuje ubližovaním.

Je to však aj vecou osobnostných predpokladov, schopnosťou regulovať emócie, ktorú by sa malo naučiť v rodine, temperamentu a zázemia dieťaťa – či ho dokáže podchytiť okolie a rodina alebo nie.

Ak sa to nestane a viaceré nepriaznivé okolnosti sa stretnú naraz, môže z toho vzniknúť veľmi nebezpečná zmes.

Ako fungujú vzťahy v skupine tínedžerov či detí, ktorá sa prejavuje násilne?

V skupine sú členovia, ktorí majú vplyv, a potom tí s menším vplyvom, ktorí môžu byť aj menej obľúbení. Členovia s vplyvom udávajú, čo bude skupina robiť, ako budú tráviť čas, čo je norma. Keď som počas sedení pátrala po motívoch ich konania, často zaznelo – bola nuda, bol som zvedavý, čo sa stane. Často konanie nemusia mať naplánované.