BRATISLAVA. Začiatkom januára zomrel africký potkan Magawa, ktorý bol vycvičený na hľadanie mín. Potkany sa využívajú najmä vo výskume, vedia rozoznať farby a pracovať na tabletoch. Do laboratórií sa dostali ešte pred prvou svetovou vojnou v roku 1828.
„Divožijúce potkany sa v mestách premnožili a lovci ich začali odchytávať a uskladňovať v klietkach. Neuvedomili si však, že sú to zvieratá, ktoré sa veľmi rýchlo množia. A čo sa rýchlo množí, dostáva genetickú ,nevýhodu‘,“ hovorí vedkyňa Terézia Kisková z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Na svet sa tak dostali biele albino potkany, ktoré sa vo výskume využívajú aj na Slovensku.
Na Slovensku nemáme mínové polia. Čo by robil slovenský Magawa v službe?
Na Slovensku prebiehajú výskumy na myšiach a potkanoch pri liečbe rôznych ochorení. Napríklad na našom pracovisku sa venujeme prevencii a včasnej diagnostike či liečbe rakoviny prsníka, mozgu, čreva, zápalovým ochoreniam čriev, poškodeniam a vývinu miechy.
Zomrel potkan hrdina. Životy zachraňoval za banán a arašidy Čítajte Zistili sme, že látka v červenom víne zvaná resveratrol je veľmi dobrou prevenciou proti rakovine prsníka. Prídavnou hodnotou našej práce bolo zistenie, že nielen dávka je dôležitá, ale i čas podania.
O potkanoch sa však hovorí najčastejšie ako o škodcoch. Sú to špinavé zvieratá?
Nemyslím si. Sú to veľmi čistotné, inteligentné a učenlivé zvieratá. Ale áno, v princípe ich nájdete tam, kde je špina. Ale nie špina ako taká, ale tam, kde je jedlo, pretože to ich zaujíma najviac.
Terézia Kisková
- narodila sa v roku 1983 v Poprade.
- vyštudovala bunkovú a molekulárnu biológiu a cytogenetiku,
- práci s potkanmi v experimentálnej biológii sa venuje vo svojich štúdiách od roku 2010.
Málo ľudí o nich vie, že sú neofóbne, a teda boja sa nových vecí. Napríklad najslabšieho jedinca skupina vyšle ochutnať jedlo a ak sa mu nič nestane, naje sa aj zvyšok skupiny. Preto napríklad návnady ako otrava na hlodavce nefungujú dobre.
Ale laboratórne potkany sú veľmi čisté, vychovávané v sterilnom prostredí. Nikdy nevideli slnko ani nedýchali vonkajší vzduch.
Ako sa potkany dostali do laboratórií?
Divožijúce potkany sa v mestách premnožili a lovci ich začali odchytávať a uskladňovať v klietkach. Neuvedomili si však, že sú to zvieratá, ktoré sa veľmi rýchlo množia. A čo sa rýchlo množí, dostáva genetickú nevýhodu. Práve pri rodení sa veľkého počtu spolužijúcich príbuzných potkanov sa narodili albíny.
