BRATISLAVA. Začiatkom minulého roka mladíci Rudolf Dorčík a Milan Jesenský popíjali s murárom Jozefom v bunkri civilnej ochrany v Martine. Po chvíľke dvojica odišla do vedľajšej miestnosti a navzájom sa uistili, že chcú naozaj zažiť, aké to je zabiť človeka. Potom sa vrátili za ním a Dorčík sa Jozefovi prihovoril.
"Pýtal sa ho, aké sú jeho pocity pred smrťou. Keď mu ten muž neodpovedal, dal mu kolenom do brady. Potom si všimol nejaké drevo. Udrel ho a muž spadol na zem," opísala neskôr na polícii začiatok vraždy svedkyňa, ktorej to Dorčík s Jesenským krátko po skutku porozprávali.
Len dvadsaťročný Dorčík neskôr po dolapení polícii tvrdil, že chcel spoznať pocit, aké to je niekoho zabiť. Jeho skutočný motív bol však iný, tvrdia znalci v rozsudku, ktorý má denník SME k dispozícii. V texte rozsudku sa spomína aj detstvo a rodinné zázemie oboch páchateľov aj obete.

Napríklad ani jednému z vrahov znalci nenašli nejakú vážnu psychickú poruchu a nemali nízky intelekt. Dnes 22-ročný Jesenský dokonca v detstve hrával súťažne šach. Obaja však boli na svoj vek nezrelé osobnosti s problémom začleniť sa do spoločnosti.
Za jednu z najbrutálnejších vrážd v novodobej histórii Slovenska pôvodne dostal Dorčík 24 rokov a Jesenský 20 rokov. Najvyšší súd im tento utorok zvýšil tresty na doživotie pre Dorčíka a 25 rokov pre Jesenského.
Ako vychovať vraha
Dorčík podľa výpovede svojej matky nemal dobrého otca, ktorý bol viackrát súdne trestaný. Ťažké detstvo sa odrazilo aj na výsledkoch v škole. Jedenkrát prepadol, potom šiel do reedukačného centra v Ružomberku, pretože do školy vôbec nechodil. Neskôr bol v inom centre v Čerenčanoch.