Príjemný víkend. Hviezdny taliansky režisér Paolo Sorrentino spomenul hviezdneho argentínskeho futbalistu Maradonu, keď si preberal Oscara za film Veľká nádhera. S jeho postavou sa hral aj v niekoľkých scénach svojho filmu Mladosť. Film Božia ruka, ktorý má Maradonu už v názve, však nakrútil, aby hovoril o tom, ako sám v šestnástich rokoch prišiel o rodičov. Vysvetľuje to aj v rozhovore, ktorý v ním spravila kolegyňa Kristína Kúdelová. Víkendové čítanie však ponúka aj reportáž o dark turistoch, ktorí vyhľadávajú miesta spojené so smrťou, či rozhovor s horolezkyňou Klárou Kolouchovou, ktorá ako jediná žena zo strednej Európy zdolala tri najvyššie hory sveta.
Mimoriadna ponuka pre čitateľov SME: Oslávte s nami narodeniny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk len za 29 eur. Vybrať si môžete spomedzi troch typov predplatného – Štandard na 12 mesiacov, Prémium na 9 mesiacov a Prémium bez reklamy na 7 mesiacov. Akcia platí len do 19.1.2022.
Paolo Sorrentino pre SME: Čo znamená byť sirotou? Je to prosté, nemáte toľko lásky ako druhí
Taliansky režisér Paolo Sorrentino. (zdroj: NETFLIX)„Nepochádzam z rodiny, ktorá by mala blízko k umeniu. Maradona bol prvý človek, v ktorom som videl tvorivosť. A tým ma inšpiroval. Zápasy Neapola, keď zaň hral, boli oveľa viac ako len futbalovou udalosťou. Bola to čistá radosť, výbuchy šťastia, ktoré sme prežívali každú nedeľu,“ hovorí režisér Paolo Sorrentino v rozhovore pre SME.
Kolegyňa Kristína Kúdelová sa s hviezdnym talianskym filmárom rozprávala na festivale v San Sebastiane, kde mal premiéru jeho nový film Božia ruka. Vidieť sa dá v streamovacej službe Netflix.
Sorrentino už Maradonu vo filme zachytil. Postava legendárneho futbalistu sa objavila v niekoľkých scénach jeho snímky Mladosť. Spomenul ho aj v ďakovnej reči, keď preberal Oscara za film Veľká nádhera. Jeho novinka je však v skutočnosti filmom, ktorým sa vyrovnáva s tým, ako v šestnástich rokoch prišiel o rodičov.
„Najprv som nebol schopný plakať. Niečo mi bránilo myslieť, bránilo mi aj cítiť, nech by to bolo čokoľvek. Doma som sa len tupo pozeral na predmety, ktoré boli spojené s mojimi rodičmi, ale už v sebe nemali žiadny emočný náboj. Aj ony boli mŕtve,“ spomína Sorrentino.
„Život sa ku mne vrátil, až keď som objavil film. Ponúkol mi únik od bolesti a reality, a to je asi dôvod, prečo sa dodnes snažím uchovať si v sebe niečo pubertálne. Alebo aspoň niektoré veci, ktoré patria do života adolescentov.“
Dark turisti vyhľadávajú temné miesta aj preto, že na instagrame vyzerajú lepšie ako pláž
Múzeum genocídy Tuol Sleng. (zdroj: TASR/AP)Nielen Černobyľ, Fukušima či atol Bikini, ktoré sú spojené s jadrovými katastrofami a výbuchmi. Aj dánske močiarne múmie, zrúcaniny škótskych hradov či americké väznice opradené ohavnou povesťou. Vyznávačov dark turizmu priťahujú temné miesta – na výlety vyrážajú tam, kde možno hovoriť o asociácii so smrťou.
„Zážitkov bolo mnoho. Najzaujímavejšia bola návšteva takzvaného múzea smrti v thajskom Bangkoku, kde majú neskutočne bizarnú zbierku lebiek obetí vrážd, zdeformované ľudské embryá a rôzne orgány naložené vo formaldehyde či vystrihnutý kus plotu, na ktorý sa niekto napichol a potom zomrel,“ hovorí Katarína Bartovičová po otázke o najsilnejších zážitkoch s temnou turistikou.
Kým pred pätnástimi rokmi na takéto výlety takmer nechodili ženy a záujemcov bolo všeobecne menej, dnes je podľa majiteľa cestovanej kancelárie ChernobylX Dominika Orfánusa napríklad v černobyľskej zóne problém urobiť si fotografiu osamote.
„Cestuje generácia, ktorá za oddych považuje objavovanie nových miest a netradičné lokality vyzerajú na instagrame oveľa lepšie ako tuctové pláže,“ vysvetľuje Orfánus.
Horolezkyňa Klára Kolouchová: Keď ráno na K2 vyšlo slnko, na chvíľu sa zastavil čas
Klára Kolouchová. (zdroj: Archív K.K.)„Keby to bola moja prvá cesta na K2, celé by som to vyhodnotila úplne inak. Ale už som zažila, čo to znamená vracať sa z expedície s tímom, ktorý vyliezol na vrchol, zatiaľ čo ja som pri tom nebola. S predstavou, že som si to nechala prekĺznuť pomedzi prsty, by som nedokázala žiť,“ spomína horolezkyňa Klára Kolouchová na chvíľu, keď sa rozhodla skúsiť ešte raz vyliezť na najťažšiu horu sveta K2.
Kolouchová je jedinou ženou zo strednej Európy, ktorá má v zozname zdolaných vrcholov všetky tri najvyššie hory sveta. Mount Everest, K2 aj Kančendžongu,
Na otázku, či ju ako ženu berú v horolezeckých expedíciách inak, odpovedá prozaicky. „Nikdy som to nezažila. Na horách ma baví najmä to, že sme všetci rovnocenní partneri. Nikto na mňa nepozerá štýlom ‚ježiš, ženská, ako odtiaľ vylezie‘. Odhaľovanie charakterov je v extrémnych podmienkach oveľa rýchlejšie. Na pohlaví potom nezáleží.“
A pri otázke, či nemá strach, si zase pochvaľuje. „Myslím si, že do určitej miery je strach poistka. Akonáhle sa človek prestane báť, tak sa začne rozhodovať veľmi zle. A to je jedno, či sa zhovárame o horách alebo o živote. Nesmie sa však dostať do roviny, keď nás paralyzuje. V momente, keď sa začnete báť do neznesiteľnej miery, je čas to zabaliť. Možnosť, že vtedy urobíte chybu, exponenciálne rastie.“
Na vrchole K2 stála v roku 2019. Bolo ráno, desiatky stupňov pod nulou, fúkal vietor a Kolouchová veľmi nemyslela na to, aby si úspech trocha užila „Stačilo však pár minút a krajina sa začala meniť. Pomaly vychádzalo slnko a začínal sa odhaľovať 360 stupňový obzor naokolo vás. Zrazu nás to pohltilo a vzniklo niekoľko krásnych fotiek. Na chvíľu sa zastavil čas.“
Psychologička: Pandémia je ako šliapanie na horu, ktorej vrchol je v nedohľadne
Ilustračná fotografia. (zdroj: FOTOLIA)„Dnes je už veľmi dôležité neodkladať sny alebo život na obdobie, keď sa pandémia skončí. Toto pomáhalo na začiatku, dnes j to už skôr stresujúce,“ hovorí psychologička Eva Černíčková a upozorňuje, že svoje plány a sny odkladáme už dva roky.
Za cestu k plnohodnotnému životu považuje naučiť sa žiť aktívne v rámci opatrení, ktoré štáty zavádzajú proti šíreniu koronavírusu. Ale nezabúda ani na pravidlá, ktoré si aj podvedome určuje každý sám pre seba.
„Je veľmi nepravdepodobné, že príde deň, keď niekto predstúpi a povie, že odteraz už pandémia nie je. Je možné, že koniec bude splývavý. To môže niektorým ľuďom brániť ukončiť pandémiu vo svojom vnútri,“ pokračuje.
Aby si ľudia zachovali psychické zdravie, odporúča Černíčková robiť čo najviac vecí, ktoré človeku prinášajú radosť, spokojnosť alebo príjemné pocity. Môže to byť aj spánok, aj dobré jedlo. „Každá minúta, ktorú nevenujeme tomu, aby sme sa cítili dobre, je stratená.“
Pohľad do histórie: Básnik Žarnov oslávil fašistov, lekár Šubík odsúdil Židov
Žarnov-Šubík prednáša v dikcii nacistickej propagandy o Katyni. (zdroj: Slovenský národný archív, fond STK)Slovenského básnika Andreja Žarnova mnohí oslavovali. Niektorí z nevedomosti a niektorí s plným vedomím jeho temnej minulosti.
V tej minulosti sa nevolal Žarnov, ale František Šubík, sedel v Štátnej rade vojnového štátu a bol úzko spätý s jeho režimom. Žarnov, o ktorom dokonca aj RTVS odvysielala oslavný dokument, bol členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, vedúcim zdravotného oddelenia ministerstva vnútra, „čo v tých časoch značilo, že de facto bol šéfom slovenského zdravotníctva, aj prednostom jedného z oddelení na Hlavnom veliteľstve Hlinkovej gardy“.
Bol svedkom prípravy holokaustu a nikdy sa Židov nezastal. Považoval nacistické Nemecko za vzor a ochrancu aj v oblasti hygieny. Len národ v amnézii oslavuje básnika s takou minulosťou. Asi máločo hovorí tak veľa o ľuďoch než to, koho si vyberajú za svojich hrdinov.
Recept na víkend
Švédsky jablkový koláč. (zdroj: Naničmama.sk | Kamila)Žiaden špinavý riad a zaručený úspech. Prinášame vám trinásť receptov na jednoduché sypané koláče.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Chcete pravidelne dostávať Víkendový výber e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
