Text je prepisom relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Lenka Šamajová.
"Je fajn, že do školy v Miloslavove prišiel okamžite intervenčný tím, ale čo bude, keď odíde?" pýta sa sociálna poradkyňa a analytička IDA ŽELINSKÁ. Opisuje, že šikana na sociálnych sieťach je novým fenoménom, ktorého riešenie spočíva vo vytvorení siete vedúcej cez spoluprácu expertov, či to, že v prípade detí z Miloslavova bude dôležitá aj dlhotrvajúca pomoc, nielen tá, ktorá sa im ponúkla bezprostredne.
Ida Želinská
- sociálna poradkyňa a analytička,
- pôsobí pod vlastnou značkou Iné ako čierno-biele riešenia,
- spoluautorka viacerých publikácií ako napríklad Engerau alebo Dieťa v súdnom konaní.
Odkedy sme sa dozvedeli o prípade v Miloslavove, už prešiel nejaký čas. Čo vás na reakcii spoločnosti najviac prekvapilo?
Najhorší bol začiatok, keď chcel každý svojou troškou prispieť k riešeniu prípadu. Napríklad, kto má pod sebou školy, rýchlo pošle intervenčný tím, čo je fajn, ale čo sa stane, keď tím o dva týždne odíde?
Každý sa k tomu vyjadroval, ale trochu nám uniká, čo sa vlastne deje s deťmi, keď náhle vidíme koncentrované násilie a deti, ktoré takto spolu komunikujú. Pritom to nie sú štandardne zlé deti s trojkami zo správania alebo so skúsenosťou z diagnostických centier, ale úplne normálne deti, ktoré sa učia a fungujú v komunite.
Nie je to iba naša predstava o neprispôsobivom type občana alebo dieťaťa, síce agresívny a násilný človek nemusí byť len chudobný jedinec z nejakej vylúčenej komunity? Nemusí to byť socioekonomický problém, keďže napríklad násilní muži sú často bohatí muži?
Nielen bohatí muži, ale aj úplne bežní a nenápadní muži, s ktorými chodievame na volejbal, opekačky, sú násilní, a to isté platí u detí.
Veľkú rolu zohrávajú ich hodnoty alebo spôsob, akým sa dostali do danej situácie. Môže to byť o tom, že sa dostali v nesprávnom čase na nesprávne miesto alebo je to niečo, čo mohli tréneri, pedagógovia alebo rodičia vidieť a detekovať.
Priznám sa, že moja prvá reakcia nebola, aby dostali drakonický trest, ale to, že deti sa automaticky nerodia agresívne, takže niečo sa tam asi muselo stať a môžu byť napríklad z násilnej rodiny alebo môžu byť v depresívnom stave po covide. Čo vám napadlo ako prvé?
Ako prvé mi napadlo, čo sa udeje s obeťou. Napríklad, akú podporu dostane zo systému alebo či bude chodiť do tej istej školy s ľuďmi, ktorí jej to boli schopní urobiť.
