BRATISLAVA. Do anexie ukrajinského polostrova Krym zostávali len tri mesiace, keď Robert Fico v Bielom dome ubezpečoval vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu, aká je spolupráca Slovenska a Spojených štátov dôležitá.
„Sme strategickí partneri,“ tvrdil Fico v novembri 2013. Jeho vláda bez váhania podporila sankcie Európskej únie voči Rusku, keď vo februári 2014 polostrov anektovalo a Ukrajine, kde sa aj ruské jednotky zapojili do občianskej vojny, pomohla s dodávkami plynu.
Práve pre ruskú agresiu voči zvrchovanej Ukrajine začali Spojené štáty vytvárať so svojimi spojencami v Európe, vrátane Slovenska, obranné dohody, ktorými chceli posilniť garanciu ich bezpečnosti.
V prvej vlne by veľa utečencov neprišlo. Ako by vyzeralo Slovensko počas rusko-ukrajinskej vojny? Čítajte Sériu zmlúv nazvali Európska iniciatíva odstrašenia. Zmluvy dnes má podpísaných 23 členských krajín NATO vrátane Poľska a Maďarska. Slováci stále chýbajú.
Fico dnes v čase najväčšej eskalácie napätia na východnej hranici Ukrajiny, kde Rusko zhromaždilo stotisíc vojakov a hrozí inváziou, označuje Spojené štáty za agresora a zmluvu, o ktorej rokovala aj jeho vláda, spochybňuje.
Dohoda vraj „zrádza národné záujmy“ a „jej jediným cieľom je priblížiť ozbrojené sily Spojených štátov k ruským hraniciam“, tvrdí teraz nielen Fico, ale sa k nemu pridávajú aj zástupcovia Hlasu, ĽSNS, strany Republika či mimoparlamentnej SNS.
Spochybňujú tak základy obrannej stratégie Slovenska, ktorú Fico ako premiér pomáhal vybudovať a ktorá je hlavným pilierom kolektívnej obrany európskych štátov na východe aliancie.
