BRATISLAVA. Prvé kusy mramorového obkladu už ležia na zemi, okolie Istropolisu ohraničuje drevený plot. Na plátne prehodenom na jednej zo zábran visí nápis Vraciame kultúru na Trnavské mýto.
Posledná kultúrna inštitúcia opustila Dom odborov pred dvomi rokmi, práve pre predaj brutalistickej budovy. Ani gobelíny Kvety a Ladislava Gandlovcov či keramický reliéf Imricha Vaneka už na mieste nezostanú.
Na mieste vyrastie kongresové centrum s obytnými a administratívnymi budovami či kongresovým hotelom.
Developerská spoločnosť Immocap kúpila Istropolis v roku 2017 od Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácii. Búrať ho začala, keď dostala povolenie od bratislavskej mestskej časti Nové Mesto.
Ako vyrástol Istropolis
Pred 66 rokmi sa konala architektonická súťaž na stavbu Domu odborov, techniky a kultúry. Tri víťazné súťažné projekty pripravila trojica architektov Iľja Skoček, Ferdinand Konček a Ľubomír Titl.
Výstavba trvala 25 rokov. Najskôr, v roku 1967, dostavali 16-podlažnú organizačnú budovu, o štyri roky neskôr Dom techniky a v roku 1974 Dom detí a mládeže. Ako posledný vznikol Dom Revolučného odborového hnutia, ktorý je dnes známy ako Istropolis.
Práve budovu Istropolisu museli počas výstavby opraviť podľa požiadaviek komunistickej strany. Trvalo deväť rokov, kým projekt dostal finálnu podobu.
Vládna strana chcela, aby vznikla veľká reprezentatívna stavba pre zjazdy a kongresy a tak trojica architektov musela zväčšiť kapacitu objektu. Istropolis mal veľkú sálu, do ktorej sa zmestilo viac než 1280 ľudí, malú sálu, kinosálu a mnoho ďalších priestorov.
Najväčšia sála Paláca kultúry v Prahe, zvaného Pakul, ktorý tiež dala postaviť na svoje zjazdy komunistická strana, mala kapacitu 2800 divákov.
Istropolis počas dostavby v roku 1980 (zdroj: archív TASR )Tri víťazné projekty a mramor z Kuby
"Svedectvom zručnosti a umu robotníkov, technikov a inžinierov je nový Dom ROH, ktorý je od 13. februára pýchou obyvateľov Bratislavy," napísala v roku 1981 agentúra TASR. "Na jeho slávnostnom otvorení sa zúčastnil člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda ÚRO Karel Hoffmann."
Do architektonickej súťaže sa zapojilo 25 architektov. Cieľom víťaznej trojice Skoček, Konček a Titl bolo pretvoriť Trnavské mýto z križovatky na námestie, čo sa nikdy nepodarilo. Trojica si neskôr vyslúžila medzi architektmi pomenovanie Lordi.
