ŠTRASBURG. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v prípade Salmanov proti Slovenskej republike.
Sťažovateľovi priznal osemtisíc eur za nemajetkovú ujmu a dvetisíc eur ako náhradu nákladov a výdavkov.
V tlačovej správe o tom informoval Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR.
Zrušený rozsudok, ale nariadenie väzby
Sťažovateľ bol v apríli 2013 vzatý do väzby. Špecializovaný trestný súd vyhovel jeho žiadosti o prepustenie rozhodnutím z 11. novembra 2014, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť.
Vec bola predložená Najvyššiemu súdu SR s tým, že bolo nariadené hlavné pojednávanie na 28. novembra 2014, ako aj na 3. decembra 2014 s predpokladom, že v tento deň bude vyhlásený rozsudok.
Najvyšší súd 27. decembra 2014 vrátil spis Špecializovanému trestnému súdu, aby nedošlo k zmareniu nariadeného pojednávania.
Tento súd 3. decembra 2014 uznal sťažovateľa vinným a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov.
Najvyšší súd SR 10. decembra 2014 zrušil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z 11. novembra 2014 o prepustení sťažovateľa z väzby so súhlasom, že už neboli dané dôvody pre väzbu sťažovateľa. Ponechal ho však vo väzbe.
Konštatoval, že sťažovateľ bol odsúdený na prvom stupni a poukázal na ďalšie okolnosti, ktoré spolu s potenciálne vysokým trestom odôvodňovali obavu z úteku.
Ústavný súd sťažnosť zamietol
Sťažovateľ sa obrátil na Ústavný súd SR (a namietal porušenie dohovoru o ochrane ľudských práv a Ústavy SR. Žiadal okrem iného priznanie finančného zadosťučinenia vo výške osemtisíc eur.
Ústavný súd SR 20. mája 2015 prijal na ďalšie konanie časť sťažnosti a odmietol zvyšnú časť sťažnosti. Čo sa týkalo finančného zadosťučinenia, podľa Ústavného súdu SR bolo konštatovanie porušenia práv dostatočným zadosťučinením a tiež poznamenal, že sťažovateľ svoj nárok nedostatočne odôvodnil.
Sťažovateľ sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva a sťažoval sa, že bol nezákonne a svojvoľne pozbavený slobody najvyšším súdom, o jeho žiadosti o prepustenie z väzby nebolo rozhodnuté urýchlene, za porušenie jeho práva na slobodu nebol ústavným súdom odškodnený a že vo vzťahu k uvedeným porušeniam nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy.
