BRATISLAVA. Naďa mala 17 rokov, keď čakala svoje druhé dieťa. Rodila cisárskym rezom, hoci na to ona ani jej rodičia nedali súhlas.
Pod vplyvom liekov ju personál nemocnice v Gelnici nechal podpísať žiadosť o sterilizáciu. Tvrdili jej, že ak ho nepodpíše, pri ďalšom tehotenstve môže umrieť ona alebo jej dieťa.
Je to jeden z 230 prípadov, ktoré ešte v roku 2003 zdokumentovala v rozsiahlej správe Poradňa pre občianske a ľudské práva.
Naďa, rovnako ako mnoho ďalších žien, mala potom pre neplodnosť viaceré psychické a rodinné problémy. Keď sa domáhala odškodnenia, slovenské súdy jej ho priznali, ale len 1600 eur. Európsky súd pre ľudské práva jej potom priznal odškodné 25-tisíc eur.
Sterilizácie Rómok sú hanbou, nad ktorou len krčíme plecami Čítajte Sterilizovaných žien rómskeho pôvodu môžu byť podľa odhadov tisíce. Predchádzajúci režim ich na to motivoval peniazmi, po roku 1989 ich zdravotný personál niekedy zastrašoval či zavádzal.
Vykonávali sa zbytočné cisárske rezy pod zámienkou sterilizácie, niekedy rómske ženy pred pôrodom neinformovali, že budú sterilizované. Mnohým to neoznámili ani potom.
