BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová udelila v roku 2021 päť milostí. Posudzovala vyše 1440 doručených žiadostí. V troch prípadoch rozhodla o prerušení, respektíve odložení výkonu trestu. Vyplýva to z údajov Kancelárie prezidenta.
Milosť dostala podmienečne 47-ročná žena právoplatne odsúdená pre spreneveru. Prezidentka najmä zohľadnila, že sa stará o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím a spôsobenú škodu nahradila v celom rozsahu.
Zvyšok trestu odpustila podmienečne prezidentka aj 29-ročnej matke štyroch maloletých detí, ktorú odsúdili za neplatenie výživného na jeden rok. Prezidentka prihliadla na to, že po výraznom zlepšení svojej situácie doplatila odsúdená celý svoj dlh a v súčasnosti riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť.
Hlava štátu vyhovela podmienečne aj žiadosti odsúdenej 24-ročnej cudzinky, matky samoživiteľky. Za krádež dostala trojmesačný trest. Prezidentka prihliadla na jej sociálnu situáciu. V ďalšom prípade prezidentka udelila podmienečnú milosť 56-ročnému mužovi, ktorého odsúdili za zaobstaranie a prechovávanie marihuany na desať rokov. Prezidentka odpustila mužovi časť trestu vo výmere osem rokov, zohľadnila aj to, že odsúdený s návykovou látkou neobchodoval.
Poslednú minuloročnú milosť dostala 31-ročná matka ťažko chorej dcéry a ďalších šiestich potomkov, odsúdenej v súvislosti s vymeškanými neospravedlnenými vyučovacími hodinami jej detí.
Čaputová od nástupu do funkcie v polovici roka 2019 udelila celkovo 14 milostí. Je to viac, ako za svoje päťročné pôsobenie stihol udeliť jej predchodca Andrej Kiska so šiestimi milosťami.
Na základe žiadosti o milosť a ďalších podkladov, ktoré pre hlavu štátu zabezpečuje minister spravodlivosti, môže prezidentka rozhodnúť o udelení milosti osobe právoplatne odsúdenej za trestný čin. Počas konania o žiadosti o milosť môže nariadiť odloženie alebo prerušenie výkonu trestu. Trest alebo jeho časť môže odpustiť aj podmienečne.
Hlava štátu má právo použiť aj inštitút amnestie, ktorý umožňuje prezidentke hromadné odpustenie trestov za určité trestné činy. Na jej platnosť sa vyžaduje aj podpis predsedu vlády alebo ním povereného ministra.
