Ako bývalý štátny tajomník ministerstva obrany bol pri úplne prvom rokovaní s Američanmi o obrannej dohode DCA, ktorú v polovici januára schválila vláda. V tom čase ju považoval za obyčajnú technickú a vykonávaciu dohodu, ktorej ani nevenoval "extra pozornosť". Až kým z nej nebol politický problém.
Dnes RÓBERT ONDREJCSÁK hovorí, že ak Slovensku záleží na jeho vlastnej bezpečnosti, dohodu s USA uzavrie. Ako veľvyslanec v Británii sa pozastavuje nad tým, že kým zvyšok Európy rieši možný konflikt na Ukrajine, na Slovensku je problémom dohoda s vlastným spojencom.
V rozhovore sa dočítate
- akému bezpečnostnému riziku čelí Slovensko,
- prečo nie je reálne, aby sme boli neutrálnou krajinou,
- prečo niektoré krajiny samy žiadajú, aby boli na ich území americkí vojaci,
- prečo majú Američania záujem investovať do letísk na Sliači a v Kuchyni,
- ako prebiehali rokovania o DCA za bývalej vlády, keď bol premiérom Robert Fico a neskôr Peter Pellegrini.
V roku 2018, keď sa o DCA dohode ešte len začalo vyjednávať s USA, ste pôsobili ako štátny tajomník na ministerstve obrany. Boli už vtedy náznaky toho, že zmluva bude politický problém?
Rokovania sa začali na Slovensku. Bol som prítomný na úplne prvom zasadnutí s Američanmi, aj s ministrom Ivanom Korčokom, ktorý bol v tom čase štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí. Okrem nás tam boli prítomné profesionálne tímy z oboch strán, ktoré následne rokovali, bol to pomerne dlhý proces. V tých začiatkoch bola zhoda, že takáto dohoda je potrebná a je dobrá pre obe strany. Bola to technická a vykonávacia dohoda a ja som sa tým denno-denne nezaoberal, riešil som len strategické otázky. Až o niekoľko mesiacov sa z toho vytvoril politický problém.
Čiže tá zmluva bola natoľko bežná, že ste ju nemali na osobitnom zreteli ani ako štátny tajomník?
Treba povedať, že je to len rámcová dohoda, nie nový spojenecký vzťah alebo nové strategické partnerstvo. Zjednodušene povedané, je to ako keby vykonávacia dohoda k strategickému partnerstvu. Ak to porovnám napríklad s rozhodnutím na nákup stíhačiek F-16, to bol oveľa dôležitejší krok. Toto rozhodnutie nás priviazalo strategicky k USA oveľa viac ako DCA. Cez F-16 sme približne na pol storočia priviazali naše letectvo k Amerike. Nejde totiž len o to, že nám dodajú stíhačky. Ide aj o dlhodobý výcvik, náhradné diely a tak ďalej. Znamená to, že bez Američanov nebudeme schopní prevádzkovať naše letectvo. Podobne, ako teraz nie sme schopní zaobísť sa bez Rusov pri MiG-och.
Práve z DCA sa však stala už v roku 2019 veľká politická téma. Čo nasledovalo v rámci rokovaní?
Pamätám si napríklad, že som niektorých skeptikov vzal na ministerstvo zahraničných vecí, aby sa porozprávali s ľuďmi, ktorí priamo rokovali s Američanmi na konzultácie. Bolo to celkom úspešné, pretože keď sa porozprávali s odborníkmi a počuli ich argumenty, tak sa pochybnosti rozplynuli. O zmluve rokovali veľmi dobrí profesionáli a patrioti, ktorých poznám dlhé roky. Absolútne verím v ich odbornosť a tomu, že sledujú naše strategické záujmy.
Tými skeptikmi, ktorých ste spomínali, máte na mysli niektorých politikov?
Boli to aj politici. Robil som takpovediac odborno-politickú prácu.
