
BRATISLAVA. Slovensko sa v rebríčku vnímania korupcie (CPI) zostavovanom každoročne organizáciou Transparency International zlepšilo o štyri miesta. Zo 180 hodnotených krajín skončilo na 56. mieste.
Medziročne sa zvýšilo aj dosiahnuté skóre, zo 49 na 52 bodov zo sto možných. Slovensko je tak o jeden bod vyššie ako doterajšie maximum.
Zlepšeniu podľa Transparency prospelo zvýšené úsilie polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie. Celkovo bol stíhaný najvyšší doterajší počet osôb za korupciu (252).
"Dojem čiastočne kazia sporné a nedostatočné odkomunikované rozhodnutia o rušení niektorých stíhaní a obvinení zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku či spory medzi niektorými zložkami polície i prokuratúry," uviedlo Transparency International .
V roku 2021 pokračovalo vyšetrovanie prípadov vplyvných ľudí, ako sú oligarchovia Jozef Brhel a Miroslav Výboh či bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Peter Kažimír.
Prvé prípady sa dostali pred súd, zatiaľ neprávoplatne bol pre zneužívanie funkcie a úplatky odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Slovensko však za priemerom EÚ stále výrazne zaostáva. Priemerné skóre je 64.
V rebríčku vedú Dánsko, Fínsko a Nový Zéland, ktoré získali rovnako 88 zo 100 bodov, na opačnom konci skončil Južný Sudán s jedenástimi bodmi. Česko zostalo v roku 2021 na 49. priečke s 54 bodmi.
Kritike sa ani tento rok nevyhlo Poľsko a Maďarsko. "Dlhodobé dôsledky nedostatočného boja s korupciou sú už viditeľné v Maďarsku a Poľsku. Hrozí, že čoskoro sa k nim pridá aj Slovinsko," uvádza Transparency.
Maďarsko (43 bodov) a Poľsko (56) dlhodobo čelia výhradám kvôli vládnym zásahom proti justícii a médiám, kritizované je v poslednej dobe aj Slovinsko.

Beata
Balogová
