BRATISLAVA. Keď Rusko vo februári 2014 anektovalo Krym s pomocou asi šesťtisíc oficiálnych vojakov a ďalších síl bez uniforiem, Robert Fico ako premiér ubezpečoval, že východná hranica Slovenska je zabezpečená a rovnako aj dodávky ropy a plynu.
"Slovensko chce zabrániť, aby sa na územie Slovenska dostali rôzne kriminálne živly, prípadne ďalší ľudia, ktorí na území Slovenska nemajú čo robiť," reagoval Fico na očakávaný útek Ukrajincov do bezpečia krajín Európskej únie.
Povoliť vstup na Slovensko chcel "niekoľkým stovkám" utečencov. Vláda Smeru síce umožnila pomoc Ukrajine reverzným tokom plynu cez územie Slovenska, do leta však už nevidel dôvod na protiruské sankcie, hoci sám za ne v Bruseli hlasoval.
Fico sa správal, akoby vojna na Ukrajine vtedy neexistovala, povedal o ňom s odstupom mesiacov vtedajší ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Oleh Havaši.
Slovensko bude veľmi trpieť, tvrdil Fico o možnosti, keby spor vtedy prerástol do otvorenej vojny. "Ale neviem si predstaviť, že by došlo k ďalšiemu narušeniu územnej integrity Ukrajiny," povedal zároveň s tým, že anexiu Krymu bude treba akceptovať.
Dnes je Krym miestom, ktoré Rusku poskytuje ďalšie možnosti útoku proti Ukrajine.
Putin vzkriesil NATO. Zľakol sa ultimáta, ktoré dala Západu Ukrajina Čítajte Kým pred ôsmimi rokmi Rusko výraznejšie vojenské operácie na Kryme, v Donbase a Luhansku nepriznávalo a hovorilo o občianskej vojne na Ukrajine, dnes otvorene predostiera ultimáta.
"Na hranici s Ukrajinou zhromaždilo 130-tisíc vojakov a útočnú techniku s dosahom na územie Slovenska," tvrdí minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
